Podarilo sa vám nájsť si prácu v Rakúsku? Dostali ste zmluvu z Rakúska a nie ste si istí, či obsahuje všetko, na čo máte právo a nárok? Práve pre vás sú určené tieto riadky, kde nájdete prehľad toho, čo vám prináleží a na čo si dávať pozor pred podpisom samotnej zmluvy.

Uvedená problematika je, samozrejme, veľmi rozsiahla a vo väčšine prípadov ju určujú dojednané kolektívne zmluvy. Preto uvediem len tie najdôležitejšie body, ktoré je potrebné si pred podpisom zmluvy skontrolovať.

 


Čo je to pracovná zmluva. tzv. Arbeitsvertrag, Dienstzettel? 

Pracovná zmluva upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov, pokiaľ nie sú pevne stanovené v zákone alebo v kolektívnej zmluve. Venujte preto obsahu pracovnej zmluvy (Arbeitsvertrag), prípadne listu zamestnanca (Dienstzettel), maximálnu pozornosť. Uzavretie pracovnej zmluvy nie je podmienené písomnou formou. Z tohto dôvodu je možné zmluvu uzavrieť nielen písomne, ale aj ústne, dokonca je to možné aj formou priameho konania – to znamená, že vykonávate priamo pracovný výkon, a tým súhlasíte s prácou.

Znaky pracovnej zmluvy:

  • osobná závislosť (nariaďovacia právomoc zamestnávateľa);
  • zamestnanci sú finančne závislí;
  • pracovné pomery majú dlhodobý záväzkový vzťah;
  • priama pracovná povinnosť;
  • práca s pracovnými prostriedkami, ktoré poskytol zamestnávateľ;
  • začlenenie zamestnanca do organizácie podniku, firmy.

Na to, aby vznikol pracovný pomer, nie je potrebné, aby boli splnené všetky vyššie uvedené znaky, postačuje väčšina.

Aké sú v súčasnosti možnosti uzatvorenia pracovnej zmluvy v Rakúsku?

Pracovné právo rozlišuje:

  1. Pracovnú zmluvu (Arbeitsvertrag), uzatvorenú medzi zamestnancom a zamestnávateľom
  2. Zmluvu uzatvorenú s osobou pracujúcou na voľnej nohe (freier Diensvertrag)
  3. Zmluvu o dielo (Werkvertrag). V tomto prípade je odmena vyplácaná až po splnení dohodnutého predmetu zmluvy. Táto zmluva sa neriadi ustanoveniami   kolektívnych zmlúv. 

 


List zamestnanca, pracovná karta (Dienstzettel)

Ak bola zmluva uzatvorená ústne, zamestnávateľ je povinný vystaviť vám okamžite po uzatvorení pracovného pomeru tzv. list zamestnanca, nazývaný aj pracovná karta, ktorá by mala okrem iného obsahovať aj tieto údaje:

  • obchodné meno a sídlo zamestnávateľa;
  • meno, priezvisko a adresu zamestnávateľa a zamestnanca (vrátane osobných údajov);
  • začiatok pracovného pomeru;
  • náplň práce;
  • určenie funkcie (pracovné obsadenie);
  • bežné (alebo nepravidelné) miesto výkonu práce;
  • dátum skončenia pracovného pomeru (v prípade zmluvy na dobu určitú);
  • skúšobnú dobu;
  • pracovný čas (dohodnutý denný alebo týždenný pracovný fond, nadčasy);
  • nárok na dovolenku;
  • mzdové podmienky (základný plat, výplatný termín, atď.);
  • dodatočné príjmy (napr. prémie, odmeny);
  • výpovednú lehotu (trvanie výpovednej lehoty);
  • označenie druhu pracovnej zmluvy (kolektívna, vnútropodniková zmluva);
  • meno a adresu zamestnanca sociálneho zabezpečenia (dôchodkového fondu).

Novinkou je, že od 29. 12. 2015 musí byť vo všetkých novouzatvorených listoch zamestnancov zahrnutá výška základného platu alebo základnej mzdy.

Minimálnu obsahovú časť listu zamestnanca určuje zákon. List zamestnanca slúži ako doklad o zamestnaní a o dohodnutých podmienkach v rámci ústnej dohody. Ak by sa samotná ústna dohoda líšila od písomnej verzie vo forme listu zamestnanca, odporúčam požiadať zamestnávateľa o okamžitú úpravu. Ak je zo strany zamestnávateľa vydaná písomná pracovná zmluva, nemusí byť k tomu súčasne vydaný aj list zamestnanca.

K vydaniu listu zamestnanca je zamestnávateľ zákonne zaviazaný, podľa § 2 AVRAG (Arbeitsvertragsrechtsanpassungsgesetz).

Uistite sa, že pri liste zamestnanca nedošlo k odchýlke od ústnej dohody. Ak váš list zamestnanca obsahuje úpravy, ktoré sú odlišné od ústne dohodnutej pracovnej zmluvy (napr. nižšia mzda), kontaktujte vášho zamestnávateľa doporučeným listom a požiadajte ho o nápravu, aby sa zabránilo dojmu, že súhlasíte so znením pracovnej zmluvy. V súčasnosti je prípustné zo strany zamestnávateľa zakomponovať aj spätné vyplatenie za školenie, ako aj konkurenčnú doložku (nemožnosť pracovať u iného zamestnávateľa v tom istom odbore).

V prípade, ak dôjde k akejkoľvek zmene v obsahu dohodnutej pracovnej zmluvy alebo listu zamestnanca, zamestnávateľ vás musí o tejto zmene písomne informovať v priebehu jedného mesiaca. Výnimkou sú zmeny, ktoré vznikajú v dôsledku nových zákonných či zmluvných ustanovení kolektívnych zmlúv. Jednotlivé zmluvné dojednania môžu byť zmenené len pri obojstrannej dohode. Jednotlivé zmluvné dojednania znamenajú, že si so zamestnávateľom dohodnete niečo, čo prekračuje zákonné alebo kolektívne zmluvy (napr. ktorý deň pracujete koľko hodín).

Ak by zamestnávateľ odmietal upraviť písomnú časť, t. j. list zamestnanca, kontaktujte Komoru pre robotníkov a zamestnancov (Arbeiterkammer).

Pracovná zmluva v Rakúsku nemá žiadnu predpísanú formu, t. j. žiadny zákon neurčuje, akú formu by mala mať. Z dôvodu právnej istoty odporúčam mať pracovnú zmluvu vždy v písomnej forme a aby obsahovo spĺňala aspoň tie body, ktoré sú uvedené v liste zamestnanca (Dienstzettel)!

 


Ako je to so skúšobnou dobou?

V Rakúsku trvá skúšobná doba max. 1 mesiac, ak nie je v kolektívnej zmluve stanovené inak, resp. nie je určená na kratšiu dobu. Podobne ako na Slovensku, v priebehu skúšobnej doby je možné okamžité ukončenie pracovného pomeru bez udania dôvodu zo strany zamestnanca, ako aj zo strany zamestnávateľa. U učňov je skúšobná doba odlišná a trvá 3 mesiace. Výpoveď počas skúšobnej doby musí byť zmluvnému partnerovi (zamestnancovi, zamestnávateľovi) odoslaná najneskôr posledný deň v skúšobnej dobe. Nedeľa ako posledný deň lehotu nepredlžuje.

 


Pracovná doba a nadčasy

Štandardná pracovná doba (nezapočítava sa do nej prestávka) je zakotvená v Zákonníku práce (Arbeitszeitgesetz) a je upravená týmto spôsobom:

  • 8 hodinový pracovný čas na deň, t. j. v rámci 24 hodín;
  • 40 hodinový pracovný čas na týždeň (pondelok až nedeľa). Normálny pracovný čas, t. j. 40 hodín/týždeň, nemôže byť prekročený. Ak dôjde k prekročeniu, tieto hodiny spadajú už do nadčasov. 

Pri niektorých kolektívnych zmluvách je pracovná doba upravená na 38 hodín týždenne. Okrem spomenutej kratšej pracovnej doby je v niektorých kolektívnych zmluvách stanovené, že bežný pracovný týždeň musí dodržať stanovený počet hodín v priemere za určité obdobie, napr. rok. V týchto prípadoch je možné robiť kratší alebo dlhší pracovný týždeň. Práca nadčas vzniká vždy vtedy, keď si zamestnanec odpracuje určený časový fond vyplývajúci z pracovnej zmluvy. Zákon o pracovnom čase (Arbeitszeitgesetz) stanovuje, že práca nadčas musí byť odmenená finančne alebo iným dojednaným spôsobom. 

 


Čas na prestávku

Ak pracovný čas v rámci jedného dňa presiahne dobu od 6 do 8 hodín, zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám prestávku v trvaní najmenej 30 minút. Pri prekročení denného fondu pracovného času nad 8 hodín/deň, vzniká vám nárok na 45 minútovú prestávku. Pracovné voľno je zakotvené v zákone tzv. Arbeitsruhegesetz. 

Prestávka môže byť rozdelená:

  • v záujme zamestnancov podniku alebo
  • z nutných prevádzkových dôvodov.

Delenie je prípustné:

  • ak sú dve prestávky – každá v trvaní 15 min. alebo
  • v prípade troch prestávok – každá v trvaní 10 min. 

Iné rozdelenie prestávky je možné, len ak je schválené podnikovou (celozávodnou) zmluvou. V podnikoch, kde nie je podniková rada, prebieha schvaľovanie na inšpektoráte práce. Časť prestávky musí v každom prípade trvať minimálne 10 minút.

Skrátenie prestávky:

Prestávka môže byť skrátená na najmenej 15 minút v prípade:

  • ak je v záujme zamestnancov alebo
  • z nutných prevádzkových dôvodov.

Skrátenie prestávky cez jednostranné nariadenie (nariadenie zo strany zamestnávateľa, bez akejkoľvek dohody so zamestnancom) je neakceptovateľné a môže viesť k pokute na strane zamestnávateľa.

Dodatočné prestávky:

Inšpektorát práce môže podnikom, závodom alebo pre určité práce nariadiť dodatočné alebo dlhšie prestávky. Vyskytuje sa to hlavne v prípadoch, keď ide o ťažké (náročné) práce alebo pri práci, ktorá má negatívny vplyv na zdravie zamestnanca.

 


Dovolenka

Počas prvých šiestich mesiacov vzniká nárok na dovolenku proporcionálne podľa doby trvania pracovného vzťahu. Od druhého roku má zamestnanec, učeň nárok na dovolenku v plnej výške a to min. 5 týždňov (30 pracovných dní). Po 25 odpracovaných rokoch vzniká nárok na 6 týždňov (36 pracovných dní).

Pracovné dni predstavujú 6 dní v týždni, od pondelka do soboty (vrátane). Ak pracuje zamestnanec pravidelne len 5 alebo menej dní v týždni, nárok na dovolenku zodpovedá pracovným dňom.

K skráteniu nároku na dovolenku v danom pracovnom roku môže dôjsť:

  • pri viac ako 30 dňovej vojenskej alebo civilnej službe v referenčnom roku;
  • pri materskej alebo otcovskej dovolenke;
  • pri neplatenej dovolenke, atď. 

Pracovníci, ktorí majú skrátený pracovný pomer, resp. agentúrni zamestnanci majú rovnaké nároky, ako pri trvalom pracovnom pomere. K bežnému platu (hodinovej mzde) sa im zvykne vyplácať aj 14 plat, čiže práve peniaze na dovolenku.

Dovolenku je potrebné riadne nahlásiť zamestnávateľovi, potrebná je obojstranná dohoda. Zamestnávateľ vám nemôže jednostranne nariadiť dátum čerpania dovolenky – platí to aj opačne. Ak by ste počas dovolenky ochoreli na viac ako 3 dni, nezapočítava sa vám to do čerpania dovolenky. Potrebné je však nahlásiť túto skutočnosť zamestnávateľovi a vydokladovať to samotným lekárskym potvrdením (Krankenstandsbestätigung). Iné ustanovenia a nároky na čerpanie dovolenky sú pri stavebných robotníkoch. Viac informácií sa dozviete aj na stránke BUAK.

 


Mzdové podmienky

Mzda, plat sa vo väčšine prípadov vypláca na konci mesiaca, resp. v prvý deň nasledujúceho mesiaca. V niektorých prípadoch, ak sa tak zúčastnené strany dohodnú, je možné vyplácanie mzdy, platu aj v týždňových intervaloch šekom alebo v hotovosti. Platové podmienky sú zachytené v kolektívnych zmluvách. Ak pre váš odbor práce nie je možné uplatniť žiadne kolektívne zmluvy alebo minimálnu mzdu, platí to, čo si dohodnete so zamestnávateľom. Nezabúdajte aj na to, že v takomto prípade je potrebné dohodnúť sa aj na 13. a 14. plate. Rovnako platí, že z dôvodu preukazovania odporúčame mať všetko v písomnej forme!

Ako je to s platovým navýšením v Rakúsku?

Pokiaľ zarábate viac, ako je uvedená minimálna mzda v kolektívnej zmluve, dostanete ročné platové navýšenie len vtedy, ak to bolo dohodnuté stranami v kolektívnej zmluve a máte to dohodnuté v zmluve v prípade nárastu tarifných miezd.

Akú čiastku predstavuje 13. – 14. plat a minimálna mzda?

Minimálna mzda v Rakúsku nie je pevne zakotvená v zákone. Upravuje sa v kolektívnych, resp. podnikových zmluvách (Kollektivvertrag), ktoré sú výsledkom vyjednávaní medzi zástupcami zamestnancov (odborové organizácie) a zástupcami zamestnávateľov (Obchodná komora – Industriellenvereinigung). V samotných kolektívnych zmluvách je zakotvené aj vyplácanie 13. a 14. platu, ako aj iné benefity. 13. plat predstavuje vianočnú prémiu a 14. plat zase dovolenkovú prémiu. Samotná výška je stanovená v závislosti od platnej kolektívnej zmluvy. Jej výška sa však zvykne pohybovať na úrovni jedného mesačného platu. Počas materskej dovolenky, vojenskej alebo civilnej služby vám ale žiadny 13., 14. plat neprináleží. Vyplatenie spomenutých platov je najčastejšie pri 13. plate v novembri (11), decembri (12) a pri 14. plate zase v júni (6) alebo júli (7). Vždy je to zakotvené v kolektívnej zmluve. Okrem iného obsahujú aj tarifné triedy a podobne. Vyplatenie vianočných a dovolenkových odmien je podmienené prácou počas celého roka vo firme. Ak ste nepracovali celý rok, dostanete najčastejšie len patričnú, alikvotnú časť.

Minimálna mzda uvedená v pracovnej zmluve môže predstavovať vyššiu, v žiadnom prípade nie nižšiu mzdu, ako je uvedené v platnej kolektívnej zmluve. Platí to aj v tom prípade, ak ste už podpísali pracovnú zmluvu, prípadne sa dohodli ústne. Ak si nie ste istí minimálnou mzdou, môžete sa obrátiť na členov zamestnaneckej rady, zástupcov odborových zväzov, alebo priamo kontaktovať Komoru robotníkov a zamestnancov (Arbeiterkammer, skratka AK). V neposlednom rade odporúčame nechať si vyplácať mzdu na bankový účet, kde budete vedieť dokázať, aká mzda vám bola vyplácaná, ak by vám zamestnávateľ nevyplácal ani minimálnu mzdu podľa platnej kolektívnej zmluvy a bolo potrebné doplatenie rozdielu.

Nezamieňajte si UrlaubsgeldUrlaubsentgelt. Urlaubsgeld predstavuje odmenu na dovolenku, t. j. 14. plat a Urlaubsentgelt zase náhradu mzdy za dovolenku, ktorú si zaslúžite počas dovolenky, aj keď v danom okamihu nepracujete.

 


Výpovedná doba

Ak nie je stanovené inak, výpovedná doba pri pracovnej zmluve na dobu neurčitú pre zamestnanca predstavuje dobu 1 mesiac (4 týždne). Výpovedná doba pre zamestnávateľa nie je fixne stanovená na 1 mesiac, ale riadi sa podľa dĺžky pracovného pomeru a môže byť od 6 týždňov do 5 mesiacov. Vyššie spomenuté výpovedné lehoty neplatia pre zamestnancov, ktorí manuálne pracujú (agentúrnych zamestnancov). Tam je táto doba podstatne kratšia, niekedy predstavuje časový úsek dvoch pracovných dní. Odporúčam pozrieť si vždy konkrétnu platnú kolektívnu zmluvu.

V každom prípade je potrebné, aby zmluvná strana dostala výpoveď o ukončení pracovného pomeru v akejkoľvek forme (písomná – odporúčame, ústna). Bližšie informácie o výpovedi, vrátane vzorov, vám prinesiem v samostatnom článku.

 


Postavenie kolektívnej zmluvy (Kollektivvertrag)

Kolektívna zmluva upravuje nároky, ktoré nie sú zakotvené v zákone. Je to dohoda medzi odbormi (zástupcami na strane zamestnancov) a hospodárskou komorou (zamestnávateľmi). Rakúske odbory uzavrú ročne odhadom 450 kolektívnych zmlúv. Okrem iného sa v kolektívnych zmluvách upravujú peniaze na dovolenku (14. plat), vianočná odmena (13. plat), ako aj ročné zvýšenie mzdy. Ak ste boli doteraz v tom, že je to zákonnom garantované, tak vás musím, žiaľ, sklamať. Nie je to tak. Tieto a ďalšie úpravy sú dojednávané rok čo rok práve v kolektívnych zmluvách alebo v podobných predpisoch medzi odborovými organizáciami zamestnávateľov. V kolektívnych zmluvách je okrem iného upravená výška, ako aj termíny platieb pre 13. a 14. plat.

Vo všeobecnosti platí, čím vyšší je podiel odborárov (zástupcov na strane zamestnancov) v danej oblasti, tým lepšie sú kolektívne zmluvy.

 Kolektívna zmluva a jej špecifiká:

  • vytvára rovnaké minimálne štandardy, pokiaľ ide o mzdy a pracovné podmienky pre všetkých zamestnancov v rámci odvetvia;
  • zabraňuje tomu, aby zamestnanci nemali (v rámci rovnakého odboru) rozdielne podmienky, a tým vznikali rozbroje;
  • vytvára väčšiu rovnováhu síl medzi zamestnancami a zamestnávateľmi;
  • zabezpečuje rovnaké podmienky hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami v odvetví. 

Pracovný zákon predpisuje, že aktuálna kolektívna zmluva musí byť v podniku uložená k nahliadnutiu. Informácia o tom, kde sa kolektívna zmluva má nachádzať, stojí v zákonne predpísanom liste zamestnanca (Dienstzettel), alebo pracovnej zmluve (Arbeitsvertrag).

 Kolektívna zmluva a jej platnosť v jednotlivých odvetviach

Ak pracujete v oblasti obchodu, platí pre vás kolektívna zmluva „Kollektivvertrag für Handelsangestellte“. Pokiaľ pracujete napríklad ako elektrikár v elektro firme, platí pre vás kolektívna zmluva „Kollektivvertrag für das Angestellte des Metallgewerbes“. Ak by ste ale pracovali ako elektrikár pre obchodný podnik, platí pre vás kolektívna zmluva „Kollektivvertrag für Handelsarbeiter“.

V konečnom dôsledku to znamená, že minimálna mzda za tú istú prácu, ale pri odlišných firmách, môže byť rozdielna! V pracovnej zmluve, resp. v liste zamestnanca, musí byť vždy zrejmé, ktorou kolektívnou zmluvou sa riadite. 

 


Na záver by som vám odporučil mať všetky dohodnuté podmienky vopred písomne stanovené a podpísané. V prípade odlišností je potrebné o tejto skutočnosti neodkladne písomne informovať zamestnávateľa. Verím, že som vás aspoň sčasti usmernil a dopomohol tak k predchádzaniu prípadných nepríjemností.


Slovná zásoba, s ktorou sa môžete stretnúť

Na vyhľadávanie odporúčam napísať konkrétne slovo/slovné spojenie (používajte aj mäkčene, dĺžne, ..) v časti „hľadať“.

SLOVENSKÝ NÁZOVNEMECKÝ PREKLAD
konkurenčná doložkadie Konkurrenzklausel
dlhodobý záväzkový vzťahdas Dauerschuldverhältnis
pracovná povinnosť die Arbeitspflicht
pracovné prostriedkydie Arbeitsmittel
zamestnávateľdie Arbeitgeber
zamestnanecder Arbeitnehmer
začlenenie, zaradeniedie Eingliederung
prijímací pohovordas Einstellungsgespräch
pracovný pomer, pracovný vzťahdas Arbeitsverhältnis
zabezpečenie dôkazovdie Beweissicherung
stanovenie lehotydie Fristsetzung
sociálny súddas Sozialgericht
pracovný súddas Arbeitsgericht
odchýlka, odchýlenie (od niečoho)die Abweichung
mzda, odmenadas Entgelt
úprava, napravenie omyludie Richtigstellung
doporučený listein eingeschriebener Brief
zvýšenie mzdydie Lohnerhöhung
peniaze na dovolenkudas Urlaubsgeld
trinásty plat (vianočné prémie)das Weinachtsgeld
odborová organizácia (odbor)die Gewerkschaft
termín platbyder Zahlungstermin
člen odborovej organizáciedas Gewerkschaftsmitglied
súťažné podmienkydie Wettbewerbsbedingungen
pracovný ústavný zákondas Arbeitsverfassungsgesetz
kolektívna zmluvader Kollektivvertrag
zmluvný partnerder Vertragspartner
obchodný podnikdas Handelsunternehmen
odstupňovanie, stupňovaniedie Staffelung
zvláštna platba, príplatok (za prácu)die Sonderzahlung
individuálna pracovná zmluvader Einzelarbeitsvertrag
náhrada mzdy za dovolenkudas Urlaubsentgelt
výpovedná lehotader Kündigungstermin
zmluva o dieloder Werkvertrag
služobná zmluvader Dienstvertrag
zhotoviteľder Werkunternehmer
objednávateľ dielader Werkbesteller
záruka úspechudie Erfolgsgarantie
bez predpísanej formyformfrei
prestávka, oddychdie Ruhepause
nočné príplatkydie Nachtzuschläge
príplatok za sťažené prostrediedie Erschwerniszulage
mzdové účtovníctvodie Lohnverrechnung
celozávodná zmluva, podniková dohodader Betriebsvereinbarung
podniková radader Betriebsrat
inšpektorát prácedas Arbeitsinspektorat
prevádzka (oddelenie), závoddie Betriebsabteilung
všedný deň (pondelok – nedeľa)der Wochentag
pracovný deňder Werktag
spočítaniedie Zusammenrechnung
nárok na dovolenkuder Urlaubsanspruch
záujmy zamestnancovdie Arbeitnehmerinteresse
materská dovolenkadas Karenzurlaub