Konečne sa vám podarilo nájsť si vhodnú prácu a pred vami leží niekoľkostranová zmluva. Vždy si zmluvu predtým, ako ju podpíšete, dôkladne prečítajte, aby vám vaša nepozornosť neskôr nespôsobila prípadné nepríjemnosti. Nekontrolujte len výšku mzdy, dovolenku a výpoveď, ale prejdite si zmluvu od A po Z. Prinášam vám prehľad kľúčových bodov, ktoré by zmluva mala obsahovať.

 

---

Čo je to pracovná zmluva (Vertrag, Einsatzvertrag)?

V pracovnej zmluve je väčšina bodov upravená na základe pracovného práva. Napriek tomu majú zmluvní partneri (zamestnávateľ a zamestnanec) veľkú slobodu pri tvorení obsahu zmluvy ((OR 320 Abs. 1, skr. OR – Obligationenrecht (obligačné právo)). Švajčiarske pracovné právo nešpecifikuje konkrétnu formu pracovnej zmluvy, preto môže byť písomná, ústna, alebo môže mať inú formu.

Ak ale pracovný pomer pretrváva dlhšie ako jeden mesiac, musia byť písomne stanovené minimálne tieto body (OR 330b):

• údaje zmluvných strán;
• začiatok pracovného pomeru;
• náplň práce, platové podmienky;
• príplatky k mzde;
• týždenný pracovný čas.

Táto náležitosť je zo strany zamestnávateľa povinná, obzvlášť v prípade, ak neexistuje žiadna písomná zmluva. Akákoľvek zmena v zmluve musí byť odsúhlasená obidvomi zúčastnenými stranami.

Vo Švajčiarsku je možné natrafiť na tieto pracovné zmluvy:

• Individuálna pracovná zmluva (Einzelarbeitsvertrag);
• Kolektívna pracovná zmluva (Gesamtarbeitsvertrag – GAV);
• Normálna (klasická) pracovná zmluva (Normalarbeitsvertrag).

Individuálna pracovná zmluva

Individuálna pracovná zmluva upravuje práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca. Nemá žiadnu predpísanú formu a môže byť (výnimkou je učňovská zmluva) uzatvorená aj ústne. Napriek tomu je pre obidve zúčastnené strany výhodné mať ju v písomnej forme. Zvláštne úpravy, ako je napr. konkurenčná doložka alebo pravidlá pri nadčasoch, musia byť zakotvené v písomnej podobe zmluvy. Rozlišuje sa medzi zmluvou na dobu určitú (ukončenie po vypršaní lehoty) a neurčitú (ukončenie výpoveďou).

Kolektívna pracovná zmluva

Kolektívna pracovná zmluva je uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom. V nej definujú sociálni partneri, t. j. odbory na strane zamestnancov a zväzy zamestnávateľov minimálne ustanovenia (napr. minimálnu mzdu), ktoré nemôžu byť v rámci individuálnej pracovnej zmluvy nižšie. Rozlišuje sa medzi všeobecne záväznou (odborovou) a všeobecne nezáväznou (len pre členov zväzu) kolektívnou pracovnou zmluvou.

Normálna pracovná zmluva

Normálne pracovné zmluvy sú nariadenia spolku alebo kantónu a upravujú pracovné vzťahy s ustanoveniami o pracovnom čase, dovolenke, výpovednej lehote a podobne. Pre pracovný vzťah v poľnohospodárstve a domácich službách sa normálna pracovná zmluva nevyžaduje. Ustanovenia normálnej pracovnej zmluvy platia priamo v pracovnom vzťahu, pokiaľ nie je v individuálnej pracovnej zmluve dohodnuté inak. Ak v niektorých odboroch, kde nie je žiadna platná kolektívna zmluva, dochádza k opätovnému zníženému vyplácaniu mzdy, ako je v tejto oblasti obvyklé, môžu príslušné úrady zaviesť normálnu pracovnú zmluvu na dobu určitú so stanovením minimálnej mzdy.

 

Obsahovo by mala pracovná zmluva vo Švajčiarsku spĺňať tieto body:

• zmluvné strany (zamestnanec, zamestnávateľ);
• pracovné miesto;
• popis práce;
• priamy nadriadený;
• začiatok a koniec skúšobnej doby;
• pracovný čas;
• sociálne odvody (AHV, IV, dôchodkový fond, denné poistenie);
• mzda, diéty, 13. plat, bonus;
• dovolenka, sviatky, voľný čas pri osobitných príležitostiach;
• nárok na mzdu pri chorobe a úraze (denné odškodné), prihlasovacia povinnosť;
• vedľajšie zamestnanie, povinnosť získať povolenie;
• skončenie pracovného pomeru, výpovedná lehota;
• zvyšné body v prípade, ak si to bude vyžadovať zákon.

 

Aké sú v súčasnosti možnosti uzatvorenia pracovnej zmluvy vo Švajčiarsku?

V súčasnosti nie je vo Švajčiarsku fixne stanovená forma pracovnej zmluvy. Môže mať preto túto podobu:

• písomnú,
• ústnu,
• prípadne môže byť uzavretá na základe vykonávania práce.

Písomnú formu podľa švajčiarskeho obligačného práva musí mať okrem iného aj tzv. zmluva na dobu určitú (Temporärvertrag). Je to stanovené na základe práva na sprostredkovanie práce (Arbeitsvermittlungsgesetz – AVG).

V zmluve musia byť uvedené tieto body:

• druh, resp. spôsob vykonávanej práce;
• pracovné miesto, ako aj začiatok, koniec a pracovný čas;
• trvanie práce a výpovedná lehota;
• mzda, eventuálne diéty a prídavky, ako aj odvody do sociálneho poistenia;
• nadčasy, práceneschopnosť, materská dovolenka, úraz, vojenská služba a dovolenka;
• termíny vyplácania mzdy, prídavkov a ostatné.

Napriek skutočnosti, že nie je striktne predpísaná forma zmluvy v písomnom prevedení, odporúčam mať ju vyhotovenú práve v tejto forme z dôvodu prípadného dokazovania dohodnutých podmienok.

 

---

1. Ako je to so skúšobnou dobou?

Skúšobná doba (Art. 335b Abs. 1 OR), podobne ako v iných krajinách, slúži na to, aby sa zúčastnené strany pracovnej zmluvy mohli lepšie spoznať a zistiť, či boli splnené všetky očakávania pracovného vzťahu. Počas tejto doby je uľahčená výpoveď; výpovedná lehota je v trvaní 7 dní. Je možné ju ale na základe písomnej dohody skrátiť, napr. na 3 dni. Zákon vymedzuje skúšobnú dobu, ak nie je určené inak, ako prvý mesiac pri pracovnom pomere na dobu neurčitú. V prípade zmluvy na dobu určitú je skúšobná doba tiež prípustná. V tomto prípade musí byť ale písomne dohodnutá. Je možné skúšobnú dobu skrátiť, prípadne predĺžiť na max. 3 mesiace. Ďalšie predĺženie skúšobnej doby nie je prípustné.

Skúšobná doba môže byť predĺžená, ak je zamestnanec práceneschopný (choroba), alebo ak sa naskytol iný relevantný dôvod (povinná vojenská služba, atď.).

Zvláštne ustanovenia má tzv. učňovská zmluva. Tu nemôže byť skúšobná doba kratšia ako jeden mesiac a spravidla netrvá dhlšie ako tri mesiace. Ak sa v učňovskej zmluve neuvedie jej trvanie, platí skúšobná doba v dĺžke tri mesiace. Po skončení skúšobnej doby môže školský podnik so súhlasom kantonálneho úradu a s učňom predĺžiť túto dobu až na šesť mesiacov (Art. 344a Abs. 4 OR.).

Zamestnávateľ sa môže skúšobnej doby aj úplne vzdať.

 

---

2. Pracovná doba a nadčasy

Základná týždňová maximálna pracovná doba (Artikel 9 ArG, Artikel 2 ArGV 1) predstavuje:

• 45 hodín za týždeň pre zamestnancov v priemyselných podnikoch, personál v kanceláriách, technických a iných zamestnancov, predavačov veľkých podnikoch v maloobchode;
• 50 hodín za týždeň pre ostatných zamestnancov.

Flexibilná pracovná doba predstavuje:

• V podnikoch, kde je možný pracovný výpadok z dôvodu poveternostných podmienok alebo významných sezónnych výkyvov objemu prác, môže byť maximálna pracovná doba v rozsahu od 45 – 50 hodín predĺžená max. o 4 hodiny za predpokladu, že neprekročí v priemere pol roka.
• Pre zamestnancov s priemerom v rámci kalendárneho roka, 5 pracovných dní v týždni a max. pracovnou dobou 45 hodín platí:
• predĺžená o 2 hodiny, ak v priemere neprekročí 8 týždňov;
• predĺžená o 4 hodiny, ak v priemere neprekročí 4 týždne.

Maximálny denný pracovný čas

Práca v podniku medzi 6.00 hod. – 20.00 hod. je špecifikovaná ako denná práca a práca medzi 20.00 hod. – 23.00 hod. je uvádzaná ako večerná práca. 

Práca za nadčas býva ohodnotená buď rovnakou dĺžkou voľna, ak s tým súhlasí zamestnanec, alebo vyplatená formou mzdy. Odškodnenie za prácu nadčas predstavuje príplatok vo výške 25 %.

Podľa „Artikel 17b ArG, 31 ArGV 1 (pracovné právo)“ má zamestnanec, ktorý vykonával dočasne prácu v noci (menej ako 25 nocí za kalendárny rok), nárok od zamestnávateľa na mzdovú prirážku v min. výške 25 %. Zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu v noci pravidelne, majú nárok na kompenzáciu vo výške 10 % z času, počas ktorého vykonávali prácu v noci. Bližšie informácie o práci v noci a práci na zmeny nájdete v spolkovom zákone v bode Art. 16ff ArG.

Práca nadčas je definovaná ako práca, ktorá bola vykonávaná nad rámec maximálnej pracovnej doby za týždeň (45 – 50 hod.).

• Nemôže činiť viac ako 2 hodiny za deň;
• V rámci kalendárneho roka nemôže predstavovať viac ako 170 hod. (pri týždňovej pracovnej dobe 45 hod.) a 140 hod. (pri týždňovej pracovnej dobe 50 hod.).

 

---

3. Čas na prestávku

Zamestnávateľ je zo strany zákona (Art. 328 Abs. 1 OR) povinný svojim zamestnancom poskytnúť v rámci práce prestávku. 

Pracovný zákon (Arbeitsgesetz) dáva zamestnancom právo na prestávku, kde zákon priamo stanovuje minimálne trvanie prestávky. Trvanie prestávky závisí od dĺžky denného pracovného času.

• Pracovný čas s trvaním viac ako 5,5 hod./15 min.
• Pracovný čas s trvaním viac ako 7 hod./30 min.
• Pracovný čas s trvaním viac ako 9 hod./1 hod.

Zamestnanec má nárok na min. jednu prestávku. Zamestnávateľ môže prestávku rozdeliť len v prípade, ak trvanie prestávky presahuje viac ako pol hodiny.

Podobne ako v ostatných krajinách, aj tu platí, že prestávky nie sú zahrnuté v pracovnom čase a nie sú zaplatené. 

Obedňajšia prestávka:

Obedňajšia prestávka je zahrnutá tiež do prestávky, keďže došlo k prerušeniu pracovného výkonu. Ak pracujete napr. 8 hodín, máte nárok len na jednu prestávku v trvaní pol hodiny. Výnimkou je, ak pred alebo po prestávke pracujete ešte na skrátenú pracovnú dobu dlhšiu ako 5,5 hod., vtedy máte nárok na dodatočnú prestávku v trvaní 15 min.

Zmluvná dohoda:

Vo Švajčiarsku je možné v zmluve zachytiť rôzne adaptácie prestávok:

• dlhšie prestávky
• viaceré prestávky
• odškodnené prestávky

Neexistuje žiadny zákonný nárok, ktorý by reguloval prípadné dodatočné dohody, písomné alebo ústne.

Ako je to v tehotenstve:

Tehotné ženy od 4. mesiaca tehotenstva majú zákonný nárok na krátke prestávky v trvaní 10 min. každé dve hodiny. Tehotné ženy od 6. mesiaca tehotenstva môžu cez deň pracovať len 4 hodiny. 

 

---

4. Dovolenka

Minimálna dovolenka sa riadi podľa zákona Art. 329a OR a stanovuje ju takýmto spôsobom:

• do 20 rokov predstavuje nárok na 5 týždňov v roku;
• pre ostatných zamestnancov predstavuje 4 týždne.

V kolektívnej, individuálnej a normálnej pracovnej zmluve môže byť zakotvený aj väčší nárok na dovolenku. V kolektívnej a individuálnej pracovnej zmluve býva často pre zamestnancov od 50 rokov a pre zamestnancov s odpracovanými viacerými rokmi nárok na dovolenku v rozsahu 5 – 6 týždňov.

Dovolenku nie je možné opakovane predlžovať. Nárok na nevyčerpanú dovolenku sa premlčí po 5 rokoch.

Dovolenka v rámci daného roka musí mať trvanie min. dva nepretržité týždne. Počas trvania pracovného pomeru nie je možné dovolenku vyplatiť alebo inak odškodniť. Platí tzv. „Ferienabgeltungsverbot“, zákaz vyplatenia dovolenky. Táto podmienka nemusí byť splnená pri zamestnávaní cez agentúry. Nárok na dovolenku môže byť za určitých podmienok znížený.

Kedy si môžete vyčerpať dovolenku, je vždy na obojstrannej dohode. Zamestnávateľ ani zamestnanec si nemôžu jednostranne určiť, kedy chcú ísť na dovolenku.

Zamestnanec má nárok na plat v rámci dovolenky. Tento nárok vzniká vtedy, ak uchádzač o zamestnanie nepracuje ako agentúrny zamestnanec, vtedy bývajú tzv. „dovolenkové peniaze“ zahrnuté do hodinovej mzdy.

 

---

5. Mzdové podmienky

Mzda, resp. plat (Gehalt) býva za normálnych okolností vyplácaný na konci každého mesiaca k 25. dňu v mesiaci. Nie je to ale pevne stanovené, vždy závisí od platnej zmluvy a dohodnutých podmienok. V niektorých prípadoch, napr. pri agentúrnych zamestnancoch, je vyplácanie mzdy stanovené aj na týždňovej báze. V rámci daného mesiaca by ste mali dostať aj tzv. Lohnabrechnung, čiže výplatnú listinu (pásku), kde máte podrobne rozpísaný celý váš mesiac.

Mzda, ktorú máte uvedenú v rámci zmluvy, je uvádzaná ako hrubá mzda (Bruttolohn). Predstavuje mzdu bez odčítania zrážok na dane. Čistá mzda (Nettolohn) predstavuje hrubú mzdu, odčítanú od povinných zrážok. Tematike výplatných pások sa budem zaoberať v samostatnom článku, kde si podrobne vysvetlíme všetky skratky, zrážky, prípadne inú zaužívanú terminológiu.

Vo Švajčiarsku v súčasnosti neexistuje žiadna celoštátna minimálna, resp. priemerná mzda. V niektorých kantónoch existuje tzv. mzdová spodná hranica (Lohnuntergrenze). Výnimkou je napríklad kantón Neuenburg, kde bola v roku 2014 stanovená min. mzda na 20 CHF/h/brutto. Výšku mzdy je preto potrebné stanoviť ešte pred podpisom pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom. V rôznych odvetviach a podnikoch platia kolektívne zmluvy (Gesamtarbeitsverträge – GAV). V kolektívnych zmluvách, dohodnutými medzi odbormi a zamestnávateľmi, sú ustanovenia okrem iného minimálnej mzdy, mzdových náhrad, dovolenky, pracovného času a výpovednej lehoty. Momentálne len niečo málo cez polovicu zamestnancov je vo Švajčiarsku chránených kolektívnymi zmluvami.

Vianočná odmena alebo inak 13.plat

13. plat je v dnešnej dobe pevnou súčasťou väčšiny pracovných zmlúv. Je ročnou náhradou zamestnanca a predstavuje tak mzdu. Základom pre výpočet je normálna mzda, nemusí však predstavovať výšku mesačnej normálnej mzdy. Výška, vyplatenie, spôsob vyplatenia a podobne sa dojednáva v zmluvných podmienkach, alebo je už priamo zakotvená v kolektívnej zmluve. Vo Švajčiarsku vládne tzv. zmluvná sloboda (Vertragsfreiheit) na obsahovú náplň pracovných zmlúv. Preto neexistuje žiadny zákonný nárok na 13. plat. Zmluvní partneri sa ale môžu v rámci pracovnej zmluvy na 13. plate dohodnúť. V takomto prípade je vám 13. plat zamestnávateľ povinný vyplatiť. Odporúčam, aby ste si tento plat zmluvne dohodli ešte pred nástupom do zamestnania. Pokiaľ pracujete v oblasti, kde táto povinnosť vyplýva z kolektívnej zmluvy, potom vám nárok vzniká bezodkladne. Vyplácaný býva v mesiacoch november alebo december, prípadne polovica v júli a druhá polovica v decembri. Agentúrni zamestnanci majú 13. plat štandardne vyplácaný v rámci hodinovej mzdy.

 

---

6. Výpovedná doba

Výpovedná doba, resp. lehota má za cieľ, aby v prípade výpovede buď zo strany zamestnávateľa, alebo rozhodnutím zamestnanca vznikol práve zamestnancovi čas na prípadné nájdenie nového pracovného miesta. Lehota v skúšobnej dobe začína plynúť v deň doručenia výpovede. 

Ak nie je v zmluve uvedené inak, môže byť výpoveď podaná aj ústne. Z dôvodu preukazovania však odporúčam výpoveď podať v písomnej forme a zaslať doporučene. Pri odovzdaní výpovede si nechajte jednu kópiu podpísať. Výpovedná lehota začína plynúť až po jej prijatí zo strany zamestnávateľa.

V prípadoch, kde nie je vytvorená žiadna písomná forma pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy sa výpovedná lehota riadi Obligačným právom (Obligationenrecht, OR). Stanovuje:

• 7 kalendárnych dní počas skúšobnej doby (ľubovoľný deň);
• 1 mesiac v rámci prvého pracovného roka (na konci mesiaca);
• 2 mesiace – od 2 do 9 pracovných rokov (na konci mesiaca);
• 3 mesiace – od 10 pracovných rokov (na konci mesiaca) ;
• Zmluvy na dobu určitú končia dohodnutým termínom. Výpoveď pred skončením pevne stanovenej doby platnosti zmluvy nie je pri pracovnom vzťahu na dobu určitú možná, ibaže by bolo v zmluve stanovené inak.

Ochrana pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa pozostáva z doby, kedy je zamestnanec na vojenskej službe, civilnej vojenskej službe alebo civilnej ochrane, chorobe, úraze a tehotenstve. V tomto období vám zamestnávateľ nemôže dať výpoveď. Iné je to zo strany zamestnanca, ktorý môže podať výpoveď zamestnávateľovi aj v tomto období.

Ak pracujete ako „Temporär“, váš zamestnávateľ, t. j. agentúra môže podľa zákona upraviť výpovedné lehoty. Je potrebné, aby ste mali písomnú pracovnú zmluvu (Einsatzvertrag) už pred nástupom do zamestnania a rámcovú pracovnú zmluvu (Rahmenarbeitsvertrag). V týchto dokumentoch býva zachytená aj výpovedná lehota, ktorá môže byť stanovená takto:

• Počas prvých 3 mesiacov môže byť výpovedná lehota najmenej 2 pracovné dni. Tieto 2 pracovné dni platia ako pre vás, tak aj pre agentúru;
• V období od 4 do 6 mesiacov predstavuje lehotu najmenej 7 dní;
• Od 7 mesiaca predstavuje lehotu 1 mesiaca.

Na základe dohody môžu byť spomínané lehoty aj dlhšie, t. j. v rámci prvých 3 mesiacov 2 týždne a podobne. 

 

---

7. Postavenie kolektívne zmluvy (Gesamtarbeitsvertrag)

Kolektívna pracovná zmluva je pre zamestnancov vo Švajčiarsku garanciou dobrých pracovných podmienok. Je to zmluva medzi odbormi na strane zamestnancov a zväzom zamestnávateľov. Zmluvní partneri, ktorí uzavrú kolektívnu zmluvu, sú nazývaní aj sociálni partneri.

Kolektívna zmluva je zväčša uzatváraná na dobu určitú. Počas tejto doby sú ustanovenia v tejto zmluve povinné pre zmluvných partnerov, t. j. zamestnávateľov a zamestnancov, pre ktorých je táto zmluva platná.

V rámci tejto zmluvy sa upravujú aj takéto podmienky:

• platové podmienky, 13. plat, odškodnenia;
• mzdová náhrada z dôvodu choroby, materskej dovolenky a vojenskej služby;
• dovolenka;
• pracovný čas;
• ochrana pred výpoveďou;
• iné.

Pokiaľ pracujete v odbore, kde nie je platná kolektívna zmluva, potom sa riaďte všeobecne záväznými predpismi, prípadne zmluvne dohodnutými skutočnosťami.

 

---

Zhrnul som sedem bodov, ktoré bývajú kľúčové ešte predtým, ako podpíšete zmluvu. Odporúčam, aby ste si ich poriadne preštudovali, prípadne sa poradili s niekým, kto má v tejto oblasti väčšie skúsenosti a dokáže vám zodpovedať vaše otázky.

Nezabudnite mať všetky dokumenty vyhotovené v písomnej forme, vytvorenú aspoň jednu kópiu originálu a v budúcnosti tak predídete prípadným nepríjemnostiam.

 

---

Slovná zásoba, s ktorou sa môžete stretnúť

Na vyhľadávanie odporúčam napísať konkrétne slovo/slovné spojenie (používajte aj mäkčene, dĺžne, ..) v časti „hľadať“.

SLOVENSKÝ NÁZOV	NEMECKÝ PREKLAD
značný, hlavný	wesentlicher
prejednávanie zmluvy	die Vertragsverhandlung
povrchne prezrieť	überfliegen
hľadajúci pomoc, podporu	der Ratsuchende
zákaz konkurencie	das Konkurenzverbot
pracovná, profesná	berufliche
dvojzmyselnosť, dvojzmysel	die Zweideutigkeit
ľahkomyselný, nerozvážny	leichtfertig
predpísaný	vorgeschrieben
individuálna pracovná zmluva	der Einzelarbeitsvertrag
formálne ustanovenie, predpis formy	die Formvorschrift
zvláštne úpravy	die Sonderregelungen
všeobecne záväzný	allgemein verbindlich
nariadenia	die Erlasse
uzavretie zmluvy	das Zustandekommen der Vertrages
výpovedná lehota	die Kündigungsfrist
zmluvné strany	die Vertragsparteien
vedľajšie zamestnanie	die Nebenbeschäftigung
povinnosť získať povolenie	die Bewilligungspflicht
maximálna pracovná doba	die Höchstarbeitszeit
pracovný výpadok	der Arbeitsausfall
denná práca	die Tagesarbeit
východisková poloha	die Ausgangslage
pracovný úväzok	das Arbeitspensum
zmluvná dohoda	die vertragliche Vereinbarung
premlčaný	verjährt
priemerná mzda	der Durchschnittslohn
minimálna mzda	der Mindestlohn
mzdová náhrada	die Lohnfortzahlung
zmluvná sloboda	die Vertragsfreiheit
zníženie, krátenie mzdy	die Lohnkürzung
z dôvodu preukazovania	aus Beweisgründen
doporučeným listom	per Einschreiben
ochrana pred výpoveďou	der Kündigungsschutz
zväz zamestnávateľov	der Arbeitgeberverband

V nadväznosti na predchádzajúci článok „Pracovná zmluva v Nemecku – povinnosti a odporúčania, 1. časť“ vám prinášam pokračovanie, kde sa pozrieme na ďalšie dôležité 3. body, ktoré by nemali v žiadnej pracovnej zmluve chýbať. Pozrieme sa bližšie na mzdové podmienky, výpovednú dobu a v neposlednom rade na vplyv kolektívnej zmluvy.

 

---

5. Mzdové podmienky

Plat za odvedenú prácu dostanete najneskôr posledný bankový deň mesiaca nasledujúcom po vykonaní práce, avšak závisí to aj od toho, čo máte zakotvené v pracovnej zmluve. V praxi to znamená, že za prácu vykonávanú v marci vám bude vyplatená mzda najneskôr do konca apríla. Bankové dni sú všetky dni od pondelka do piatka (neberú sa do úvahy dni pracovného pokoja alebo pracovného voľna), kedy banky vykonávajú svoju činnosť. Ak existuje kolektívna zmluva pre váš odbor, tak samotné platové podmienky sú zachytené práve v nej a riadia sa touto zmluvou. Ak však pre váš odbor práce nie je možné uplatniť žiadne kolektívne zmluvy, platí to, čo si dohodnete so zamestnávateľom.

Ak vám výplata pravidelne chodí neskoro na účet, odporúčam sa informovať vo vašej banke o účtovných operáciách. Nie je tajomstvom, že každá banka k zaúčtovaniu úhrady na účet potrebuje rozdielny čas. V roku 2012 však došlo k úprave a prevod medzi bankami (v rámci Nemecka) by nemal trvať dlhšie ako jeden bankový deň. V tomto prípade je rozhodujúci deň zadania požiadavky. Ak bola banka akurát zavretá, bude platba spracovaná ďalší bankový deň. Maximálne do 48 hodín by ste však svoju výplatu mali dostať na bankový účet.

Väčšina nemeckých zamestnávateľov striktne dodržiava dohodnutý termín vyplácania mzdy. Stane sa, že natrafíte na neseriózneho zamestnávateľa a ak časom nadobudnete pocit, že vám čím ďalej, tým viac odďaľuje vyplatenie mzdy, odporúčame bezodkladne kontaktovať účtovné oddelenie danej firmy. Ak sa ani tam nedopátrate pravdy, kontaktujte bezodkladne špecializovaného advokáta na pracovné právo (Fachanwalt für Arbeitsrecht).

Pri insolventnosti (neschopnosti platiť svoje záväzky) vášho zamestnávateľa vám budú peniaze vyplatené zo strany Spolkového úradu práce (Bundesanstalt für Arbeit), čo vnímam ako pozitívum.

 

Akú čiastku predstavuje minimálna mzda v Nemecku?

V Nemecku sa od 01. 01. 2015 uzákonila minimálna mzda, ktorá predstavuje sumu 8,5 eur/hod. (brutto). Dobrou správou je, že to platí nielen pre celé územie Nemecka a pre všetky pracovné oblasti, ale podľa nemeckého zákona o minimálnej mzde (Mindestlohngesetz, skratka MiLoG) sa vzťahuje na všetkých pracujúcich v Nemecku, bez ohľadu na to, či sú zamestnancami domácej firmy, alebo zahraničnej.

Kolektívne zmluvy, ktoré boli uzatvorené ešte pred samotným schválením minimálnej hodinovej mzdy, dosahujúce mzdu za hodinu nižšiu ako 8,5 eur/hod. (brutto) ostávajú aj naďalej v platnosti. Od 01. 01. 2017 sa však úroveň hodinovej mzdy musí všade rovnať, resp. byť väčšia ako spomenutých 8,5 eur/hod. (brutto).

Výnimkou pri minimálnej mzde sú tzv. dlhodobo nezamestnaní – ľudia, ktorí sú nezamestnaní dlhšie ako 12 mesiacov. Ak si nájde dlhodobo nezamestnaný nové pracovné miesto, zamestnávateľ mu nemusí v rámci prvých 6 mesiacov vyplácať zákonnom stanovenú minimálnu mzdu. Vyplácanie minimálnej mzdy je pre neho povinné až od 7. mesiaca. Osobitnú výnimku tvoria mladiství a praktikanti.

Ak je výška vašej hodinovej mzdy nižšia ako 8,5 eur/hod. (brutto) a nie ste si vedomý dôvodu, prečo to tak je, potom vám odporúčam kontaktovať Mindestlohn-Hotline, kde vám ochotne zodpovedajú všetky vaše otázky.

Po dohode zamestnávateľov a odborových organizácií malo začiatkom roku 2017 dôjsť k navýšeniu minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy by sa mala pohybovať na úrovni 8,84 eur/hod. (brutto).

Vianočná odmena alebo inak 13. plat

Nárok na tzv. 13. plat vám v Nemecku zo zákona nevzniká. Nárok na 13. plat vám vzniká buď na základe:

• kolektívnej zmluvy,
• podnikovej dohody,
• pracovnej zmluvy,
• opakovanom dobrovoľnom vyplácaní zo strany zamestnávateľa,
• zákonných predpisov (pre úradníkov).

Musí byť jasne sformulované, kto má nárok na vianočnú odmenu. Mimo toho je na samotnom zamestnávateľovi, či sa rozhodne vyplácať zamestnancovi 13. plat. Vyplácaný býva najčastejšie v novembri. Má slúžiť na nákup darčekov a na kvalitnejšie strávenie sviatkov.

Pri vyplácaní 13. platu zo strany zamestnávateľa po dobu 3 a viacerých rokov ide o tzv. „podnikovú prax“ pre zamestnancov, čiže zamestnávateľ je vám už povinný naďalej platiť 13. plat, aj napriek tomu, ak by sa firme nedarilo. V tomto prípade vám právny nárok už vzniká.

Vo väčšine prípadov vám v Nemecku, v prípade pracovného pomeru na plný úväzok, vzniká nárok na 13. plat, ak pracujete u zamestnávateľa dlhšie ako 6 mesiacov. Pre zamestnancov, ktorí pracujú na čiastočný úväzok, je 13. plat rovný alikvotnej časti odpracovaných hodín.

Výška vianočnej odmeny závisí od viacerých faktorov:

• od odvetvia, kde pracujete,
• zamestnávateľa,
• trvania príslušnosti k danému podniku (ako dlho ste zamestnaný u zamestnávateľa),
• prevádzkových zvykov danej firmy.

Zamestnávatelia môžu vyplácať rôznu výšku svojim zamestnancom, ak je to opodstatnené. Samotná vyššia kvalifikácia, podľa názoru Spolkového pracovného úradu, nepostačuje. Najvyššie vianočné odmeny majú napríklad v bankovníctve (cca 95 až 100 % z mesačného platu) a naopak, najnižšie napríklad v kovospracujúcom priemysle (cca 55 % z mesačného platu).

 Peniaze na dovolenku alebo inak 14. plat

Peniaze na dovolenku predstavujú dobrovoľnú, dodatočnú finančnú pomoc zo strany zamestnanca zamestnávateľovi. Peniaze na dovolenku sú nazývané aj 14. platom.

Neexistuje žiadny bezprostredný zákonný nárok na peniaze na dovolenku. Nárok na „dovolenkové peniaze“ môže vychádzať  z:

• kolektívnych zmlúv (tarifné zmluvy),
• podnikových dohôd,
• pracovnej zmluvy.

Nezamieňajte si slová „Urlaubsgeld“ a „Urlaubsentgelt“. Pri Urlaubsentgelt ide o normálnu mzdovú náhradu, ktorú zamestnanec dostane počas dovolenky. Plat vám nebude znížený, ak bude zamestnanec z dôvodu dovolenky pracovať menej dní. Urlaubsgeld je naproti tomu niečo navyše zo strany zamestnávateľa, predstavuje 14. plat.

Vyplácanie 14. platu nie je fixne stanovené na obdobie, kedy máte práve dovolenku. Môže byť vyplácaný ako pevná čiastka, poukázaná naraz, najčastejšie v máji alebo júni, alebo rozdelená percentuálne do mesačných platov. Vyplácanie je individuálne na základe obojstrannej dohody.

Výška nie je pevne stanovená a závisí od odvetvia, kde pracujete, zamestnávateľa a od dĺžky pracovného pomeru u zamestnávateľa. Čiastka sa pohybuje v rozsahu od 150 eur až do 2000 eur.

Obidva platy, t. j. 13. a 14. plat podliehajú plnému zdaneniu a príspevkom na sociálne zabezpečenie. Ide o regulárny príjem. Na druhej strane, predsa len má pozitívny dopad na výšku dôchodku.

 

---

6. Výpovedná doba

Na začiatku pracovného pomeru je spravidla skúšobná doba. Počas tejto doby, ktorá môže trvať maximálne 6 mesiacov, je výpovedná lehota podľa zákona „Bürgerliches Gesetzbuch (v sktratke BGB, v preklade Občiansky zákonník)“ v trvaní 14 dní. Výpoveď môže byť podaná buď zo strany zamestnávateľa, alebo zamestnanca.

Podľa Občianskeho zákonníka je výpovedná lehota definovaná takto: zamestnanec alebo robotník pri ukončení svojho pracovného pomeru musí upovedomiť svojho zamestnávateľa o podaní výpovede 4 týždne dopredu, a to buď k 15. dňu v mesiaci, alebo ku koncu kalendárneho mesiaca.

Výpovedná doba narastá s počtom odpracovaných rokov. Tak napríklad pri dvoch odpracovaných rokoch predstavuje dobu jedného mesiaca. Pri dvadsiatich rokoch je to už ale sedem mesiacov. Ak máte uzavretú písomnú pracovnú zmluvu na dobu určitú, končí automaticky k dohodnutému dátumu, t. j. vypršaním pracovnej zmluvy.

V každom prípade je potrebné, aby zmluvná strana dostala výpoveď o ukončení pracovného pomeru v písomnej forme. Bližšie informácie o výpovedi, vrátane vzorov, vám prinesiem v samostatnom článku, keďže táto téma je veľmi rozsiahla.

 

---

7. Kolektívna zmluva

V kolektívnych zmluvách sú upravené práva a povinnosti zmluvných partnerov teda zástupcami na strane zamestnancov a zamestnávateľov. Kolektívne zmluvy obsahujú napríklad ustanovenia týkajúce sa nasledujúcich bodov:

• odmena za prácu,
• pracovný čas,
• nárok na dovolenku,
• pracovné podmienky,
• ukončenie a výpoveď z pracovného pomeru,
• doba platnosti pracovnej zmluvy.

Vo všeobecnosti platí, čím vyšší je podiel odborárov (zástupcov na strane zamestnancov) v danej oblasti, tým lepšie sú kolektívne zmluvy. Pracovný zákon predpisuje, že aktuálna kolektívna zmluva musí byť v podniku uložená k nahliadnutiu.

 

---

Gratulujem, úspešne ste sa dočítali až na koniec. Na záver len toľko – majte vždy všetko písomne dohodnuté, ak to možnosti dovoľujú. Nezabudnite si pozrieť dôkladne pracovnú, ako aj kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje vyššie spomenuté body. Držím palce a želám úspešný štart v práci.

Pre tých učenlivejších pripájam aj slovnú zásobu, s ktorou sa môžete stretnúť.

 

---

Slovná zásoba, s ktorou sa môžete stretnúť

Na vyhľadávanie odporúčam napísať konkrétne slovo/slovné spojenie (používajte aj mäkčene, dĺžne, ..) v časti „hľadať“.

SLOVENSKÝ NÁZOV	NEMECKÝ PREKLAD
rozsiahle	umfangreiche
porušovanie zákazu, porušovanie nariadenia	die Zuwiderhandlung
prejednávanie zmluvy	die Vertragsverhandlung
prechod z podniku (prechod zamestnancov)	der Betriebsübergang
služobný vzťah, pracovný vzťah	das Dienstverhältnis
uzavretie zmluvy	der Vertragsschluss
pracovný pomer na dobu určitú	das befristetes Arbeitsverhältnis
zamestnanecký pomer	das Beschäftigungsverhältnis
ochrana pred výpoveďou	der Kündigungsschutz
tvorcovia zákonov, zákonodarci	die Gesetzgeber
zloženie	die Zusammensetzung
odmena za prácu	das Arbeitsentgelt
prirážky	die Zuschläge
príplatok	die Zulage
zvláštna platba, mimoriadna platba	die Sonderzahlung
dovolenka na zotavenie	der Erholungsurlaub
dovolenka na zotavenie	der Erholungsurlaub
tarifná zmluva, kolektívna zmluva	der Tarifvertrag
celozávodná dovolenka, podniková dohoda	der Betriebsvereinbarung
služobná dohoda	die Dienstvereinbarung
pochybný prípad, sporný prípad	der Zweifelsfall
pojem, výraz	der Begriff
zmluvná sloboda	die Vertragsfreiheit
živnostenský zákon	die Gewerbeordnung (GewO)
podnikový poradca, podniková rada	der Betriebsrat
odporovať, protirečiť	widersprechen
časovo obmedzené	befristete
v zhode	einvernehmlich
vymedzenie, časové ohraničenie	die Befristung
uzavretie zmluvy	die Vertragsschließung
zvláštne úpravy	die Sonderregelungen
podanie ruky	der Handschlag
zmluvné podmienky	die Vertragsbedingungen
neúčinnosť	die Unwirksamkeit
dokumenty, protokol, záznam	die Niederschrift
nárok na odškodnenie	die Schadeneersatzansprüche
skúšobná doba, lehota	die Probezeit
odskúšanie, vyskúšanie (napr. v rámci skúšobnej doby)	die Erprobung
učebný pomer	die Ausbildungsverhältnis
ťažko postihnutý, invalid	der Schwerbehinderte
príslušnosť k podniku	die Betriebszugehörigkeit
zákon na ochranu pri výpovedi	das Kündigungsschutzgesetz (KSchG)
učeň	der Auszubildende
časové rozpätie, časový úsek	die Zeitspanne
dočasne, prechodne	zeitweilig
v branži obvyklé	branchenüblich
príspevkový limit	die Beitragsbemessungsgrenze
práca na čiastočný úväzok	die Teilzeitarbeit
premlčaný	verjährt
Spolkový pracovný úrad	das Bundesarbeitsgericht (BAG)
prestávka, oddych	die Ruhepause
Spolkový zákon o dovolenkách	das Bundesurlaubsgesetz (BUrlG)
náhrada mzdy za dovolenku	das Urlaubsentgelt
doba zamestnania, trvanie zamestnania	die Beschäftigungsdauer
bankový deň	der Banktag
porušenie zmluvy	der Vertragsbruch
úhrada na účet	der Zahlungseingang
účtovná operácia	die Buchungsvorgänge
Spolkový úrad práce	die Bundesanstalt für Arbeit
dlhodobo nezamestnaný	der Langzeitarbeitsloser
trinásty plat	das Weinachtsgeld
právny nárok	der Rechtsanspruch
doslovné znenie	der Wortlaut
peniaze na dovolenku (14.plat)	das Urlaubsgeld
mzdová náhrada	die Lohnfortzahlung
občiansky zákonník	das Bürgerliches Gesetzbuch (BGB)

Gratulujem, zvládli ste to. Úspešne ste absolvovali pracovný pohovor a dostali ste ústny prísľub od zamestnávateľa v Nemecku o nástupe do zamestnania. Skôr ako nastúpite a stanete sa oficiálnym zamestnancom, je potrebné podpísať pracovnú zmluvu. Určite vám teraz v hlave napadá nespočetné množstvo otázok: Na čo všetko mám vlastne nárok? Sú formulácie použité v zmluve správne alebo zavádzajúce? Aký obsah by mala mať zmluva?

Na tieto a iné otázky sa vám pokúsim zodpovedať v dvoch najbližších článkoch. Po prečítaní získate odpovede nielen na uvedené otázky, ale dozviete sa omnoho viac.

Článok je písaný pre bežných ľudí, ktorí sa chcú vyhnúť prípadným nepríjemným situáciám a ušetria nielen svoje nervy, ale v niektorých prípadoch aj nemalé finančné prostriedky. Nehľadajte tu však definície zo zákona, na tento účel slúžia iné inštitúcie.

 

---

Čo všetko zahŕňa pojem pracovná zmluva (Arbeitsvertrag)?

Pracovná zmluva definuje práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca. Je akýmsi základom pre pracovný vzťah. Pracovná zmluva môže byť uzatvorená ústne, písomne, ale má aj iné formy. Obidve formy sú právoplatné a účinné. Napriek tomu medzi nimi nájdeme zopár odlišností.

Ak napríklad ide o pracovný pomer na dobu určitú, musí mať zmluva písomnú podobu – tak to uvádza aj zákon „Teilzeit- und Befristungsgesetz“ (skratka TzBfG). V prípade, že je pracovná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nie je povinné mať ju v písomnej forme.

Zamestnávateľ je povinný najneskôr jeden mesiac od dohodnutého začiatku pracovného pomeru doručiť zamestnancovi podpísanú pracovnú zmluvu v prípade, ak tak neurobil skôr. Pracovná zmluva by mala obsahovať minimálne tieto údaje:

• meno a adresu zmluvných strán, t. j. zamestnávateľa a zamestnanca;
• dátum vzniku/začiatku pracovného pomeru;
• pri pracovnom pomere na dobu určitú: predpokladanú dobu trvania pracovného pomeru;
• pracovné miesto alebo pokiaľ zamestnávateľ nemá určené jednoznačné pracovné miesto, poznámku o tom, že zamestnávateľ môže prideliť zamestnanca aj na iné pracovné miesto;
• krátku charakteristiku alebo popis pracovnej činnosti;
• zloženie a výšku odmeny za prácu vrátane prirážok, príplatkov, prémií, mimoriadnych platieb a ďalších zložiek odmeny za prácu a ich splatnosť;
• dohodnutý pracovný čas (denný, týždenný);
• dĺžka dovolenky na zotavenie;
• trvanie výpovednej lehoty;
• označenie kolektívnej zmluvy (tarifná zmluva), služobnej dohody alebo celozávodnej zmluvy (podnikovej dohody) podľa zákona „Nachweisgesetz“ (skratka NachwG).

Ak vám zamestnávateľ nedoručí žiadnu zmluvu a nie je platná v danej oblasti žiadna kolektívna zmluva, tak sa pracovný pomer riadi všeobecnými právnymi predpismi.

V prípade pochybností, čo sa zmluvy týka, sú ústne dohody na prvom mieste a zastávajú rozhodujúce postavenie. Ak ale nemáte žiadneho svedka, ktorý by dokázal pravdivosť ústnej dohody, je to vopred prehratý boj.

Pod pojmom zmluvná sloboda (Vertragsfreiheit) zahŕňa živnostenský zákon (Gewerbeordnung, skratka GewO) voľnú podobu stvárnenia pracovnej zmluvy. Stanovuje, že zamestnávateľ a zamestnanec sú pred uzatvorením formy a obsahu pracovnej zmluvy neohraničení, ale iba za predpokladu, že neexistujú žiadne zákonné predpisy, príslušné kolektívne zmluvy alebo podnikovou radou vyjednané celozávodné zmluvy, ktoré by boli v rozpore a protirečili si.

Časovo ohraničené pracovné zmluvy

Jednou časťou obsahu pracovných zmlúv môže byť časové ohraničenie. V tejto časti sa zmluvní partneri dohodnú na obmedzenej dobe trvania pracovného pomeru, respektíve dôjde k vzájomnej dohode, že po vstupe nejakej udalosti dôjde automaticky k ukončeniu zmluvy, čo vedie k výpovedi.

Zmluva je časovo ohraničená, ak sa na ňu vzťahuje jedna z troch podmienok:

• časovo ohraničená: zmluvní partneri sú dohodnutí, že k uzavretiu zmluvy dôjde v určenom časovom období;
• v zmysle vypršania platnosti: zamestnanec a zamestnávateľ sa zhodnú na tom, kedy bude zmluva ukončená. Konkrétny údaj nie je vopred stanovený; 
• na základe vyvolanej udalosti: v zmluve nie je pevne zakotvené, či pracovný pomer ukončí nejaká udalosť. 

Z dôvodu, aby bolo v zmluve platné časové ohraničenie, musí byť vyhotovená podľa § 14 TzBfG, to znamená, že musí byť vyhotovená písomne.

Ako často môže byť časovo ohraničená zmluva predĺžená závisí od dôvodu ohraničenia. Rozhodujúca je samotná skutočnosť, či ide o objektívny dôvod, alebo nie.

Zmluva bez objektívneho dôvodu podľa zákona „Teilzeit- und Befristungsgesetz“ (skratka TzBfG) môže byť nanajvýš dva roky časovo ohraničená. V priebehu tohto obdobia dovoľujú zákonodarcovia predĺžiť zmluvu nanajvýš trikrát. Výnimkou sú starší zamestnanci (nad 52 rokov), ktorí boli po vstupe do pracovného pomeru minimálne štyri mesiace bez zamestnania. V tomto prípade je prípustná doba piatich rokov. Ak firma nemá viac ako štyri roky, tiež tu platia zvláštne úpravy. Časovo ohraničená zmluva môže byť v tomto prípade ohraničená na štyri roky. Pri časovom ohraničení z objektívnych dôvodov má zamestnávateľ voľné ruky.

Podarilo sa vám nájsť si prácu v Rakúsku? Dostali ste zmluvu z Rakúska a nie ste si istí, či obsahuje všetko, na čo máte právo a nárok? Práve pre vás sú určené tieto riadky, kde nájdete prehľad toho, čo vám prináleží a na čo si dávať pozor pred podpisom samotnej zmluvy.

Uvedená problematika je, samozrejme, veľmi rozsiahla a vo väčšine prípadov ju určujú dojednané kolektívne zmluvy. Preto uvediem len tie najdôležitejšie body, ktoré je potrebné si pred podpisom zmluvy skontrolovať.

 

---

Čo je to pracovná zmluva. tzv. Arbeitsvertrag, Dienstzettel? 

Pracovná zmluva upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov, pokiaľ nie sú pevne stanovené v zákone alebo v kolektívnej zmluve. Venujte preto obsahu pracovnej zmluvy (Arbeitsvertrag), prípadne listu zamestnanca (Dienstzettel), maximálnu pozornosť. Uzavretie pracovnej zmluvy nie je podmienené písomnou formou. Z tohto dôvodu je možné zmluvu uzavrieť nielen písomne, ale aj ústne, dokonca je to možné aj formou priameho konania – to znamená, že vykonávate priamo pracovný výkon, a tým súhlasíte s prácou.

Znaky pracovnej zmluvy:

• osobná závislosť (nariaďovacia právomoc zamestnávateľa);
• zamestnanci sú finančne závislí;
• pracovné pomery majú dlhodobý záväzkový vzťah;
• priama pracovná povinnosť;
• práca s pracovnými prostriedkami, ktoré poskytol zamestnávateľ;
• začlenenie zamestnanca do organizácie podniku, firmy.

Na to, aby vznikol pracovný pomer, nie je potrebné, aby boli splnené všetky vyššie uvedené znaky, postačuje väčšina.

Aké sú v súčasnosti možnosti uzatvorenia pracovnej zmluvy v Rakúsku?

Pracovné právo rozlišuje:

1. Pracovnú zmluvu (Arbeitsvertrag), uzatvorenú medzi zamestnancom a zamestnávateľom
2. Zmluvu uzatvorenú s osobou pracujúcou na voľnej nohe (freier Diensvertrag)
3. Zmluvu o dielo (Werkvertrag). V tomto prípade je odmena vyplácaná až po splnení dohodnutého predmetu zmluvy. Táto zmluva sa neriadi ustanoveniami   kolektívnych zmlúv. 

 

---

List zamestnanca, pracovná karta (Dienstzettel)

Ak bola zmluva uzatvorená ústne, zamestnávateľ je povinný vystaviť vám okamžite po uzatvorení pracovného pomeru tzv. list zamestnanca, nazývaný aj pracovná karta, ktorá by mala okrem iného obsahovať aj tieto údaje:

• obchodné meno a sídlo zamestnávateľa;
• meno, priezvisko a adresu zamestnávateľa a zamestnanca (vrátane osobných údajov);
• začiatok pracovného pomeru;
• náplň práce;
• určenie funkcie (pracovné obsadenie);
• bežné (alebo nepravidelné) miesto výkonu práce;
• dátum skončenia pracovného pomeru (v prípade zmluvy na dobu určitú);
• skúšobnú dobu;
• pracovný čas (dohodnutý denný alebo týždenný pracovný fond, nadčasy);
• nárok na dovolenku;
• mzdové podmienky (základný plat, výplatný termín, atď.);
• dodatočné príjmy (napr. prémie, odmeny);
• výpovednú lehotu (trvanie výpovednej lehoty);
• označenie druhu pracovnej zmluvy (kolektívna, vnútropodniková zmluva);
• meno a adresu zamestnanca sociálneho zabezpečenia (dôchodkového fondu).

Novinkou je, že od 29. 12. 2015 musí byť vo všetkých novouzatvorených listoch zamestnancov zahrnutá výška základného platu alebo základnej mzdy.

Minimálnu obsahovú časť listu zamestnanca určuje zákon. List zamestnanca slúži ako doklad o zamestnaní a o dohodnutých podmienkach v rámci ústnej dohody. Ak by sa samotná ústna dohoda líšila od písomnej verzie vo forme listu zamestnanca, odporúčam požiadať zamestnávateľa o okamžitú úpravu. Ak je zo strany zamestnávateľa vydaná písomná pracovná zmluva, nemusí byť k tomu súčasne vydaný aj list zamestnanca.

K vydaniu listu zamestnanca je zamestnávateľ zákonne zaviazaný, podľa § 2 AVRAG (Arbeitsvertragsrechtsanpassungsgesetz).

Uistite sa, že pri liste zamestnanca nedošlo k odchýlke od ústnej dohody. Ak váš list zamestnanca obsahuje úpravy, ktoré sú odlišné od ústne dohodnutej pracovnej zmluvy (napr. nižšia mzda), kontaktujte vášho zamestnávateľa doporučeným listom a požiadajte ho o nápravu, aby sa zabránilo dojmu, že súhlasíte so znením pracovnej zmluvy. V súčasnosti je prípustné zo strany zamestnávateľa zakomponovať aj spätné vyplatenie za školenie, ako aj konkurenčnú doložku (nemožnosť pracovať u iného zamestnávateľa v tom istom odbore).

V prípade, ak dôjde k akejkoľvek zmene v obsahu dohodnutej pracovnej zmluvy alebo listu zamestnanca, zamestnávateľ vás musí o tejto zmene písomne informovať v priebehu jedného mesiaca. Výnimkou sú zmeny, ktoré vznikajú v dôsledku nových zákonných či zmluvných ustanovení kolektívnych zmlúv. Jednotlivé zmluvné dojednania môžu byť zmenené len pri obojstrannej dohode. Jednotlivé zmluvné dojednania znamenajú, že si so zamestnávateľom dohodnete niečo, čo prekračuje zákonné alebo kolektívne zmluvy (napr. ktorý deň pracujete koľko hodín).

Ak by zamestnávateľ odmietal upraviť písomnú časť, t. j. list zamestnanca, kontaktujte Komoru pre robotníkov a zamestnancov (Arbeiterkammer).

Pracovná zmluva v Rakúsku nemá žiadnu predpísanú formu, t. j. žiadny zákon neurčuje, akú formu by mala mať. Z dôvodu právnej istoty odporúčam mať pracovnú zmluvu vždy v písomnej forme a aby obsahovo spĺňala aspoň tie body, ktoré sú uvedené v liste zamestnanca (Dienstzettel)!

 

---

Ako je to so skúšobnou dobou?

V Rakúsku trvá skúšobná doba max. 1 mesiac, ak nie je v kolektívnej zmluve stanovené inak, resp. nie je určená na kratšiu dobu. Podobne ako na Slovensku, v priebehu skúšobnej doby je možné okamžité ukončenie pracovného pomeru bez udania dôvodu zo strany zamestnanca, ako aj zo strany zamestnávateľa. U učňov je skúšobná doba odlišná a trvá 3 mesiace. Výpoveď počas skúšobnej doby musí byť zmluvnému partnerovi (zamestnancovi, zamestnávateľovi) odoslaná najneskôr posledný deň v skúšobnej dobe. Nedeľa ako posledný deň lehotu nepredlžuje.

 

---

Pracovná doba a nadčasy

Štandardná pracovná doba (nezapočítava sa do nej prestávka) je zakotvená v Zákonníku práce (Arbeitszeitgesetz) a je upravená týmto spôsobom:

• 8 hodinový pracovný čas na deň, t. j. v rámci 24 hodín;
• 40 hodinový pracovný čas na týždeň (pondelok až nedeľa). Normálny pracovný čas, t. j. 40 hodín/týždeň, nemôže byť prekročený. Ak dôjde k prekročeniu, tieto hodiny spadajú už do nadčasov. 

Pri niektorých kolektívnych zmluvách je pracovná doba upravená na 38 hodín týždenne. Okrem spomenutej kratšej pracovnej doby je v niektorých kolektívnych zmluvách stanovené, že bežný pracovný týždeň musí dodržať stanovený počet hodín v priemere za určité obdobie, napr. rok. V týchto prípadoch je možné robiť kratší alebo dlhší pracovný týždeň. Práca nadčas vzniká vždy vtedy, keď si zamestnanec odpracuje určený časový fond vyplývajúci z pracovnej zmluvy. Zákon o pracovnom čase (Arbeitszeitgesetz) stanovuje, že práca nadčas musí byť odmenená finančne alebo iným dojednaným spôsobom. 

 

---

Čas na prestávku

Ak pracovný čas v rámci jedného dňa presiahne dobu od 6 do 8 hodín, zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám prestávku v trvaní najmenej 30 minút. Pri prekročení denného fondu pracovného času nad 8 hodín/deň, vzniká vám nárok na 45 minútovú prestávku. Pracovné voľno je zakotvené v zákone tzv. Arbeitsruhegesetz. 

Prestávka môže byť rozdelená:

• v záujme zamestnancov podniku alebo
• z nutných prevádzkových dôvodov.

Delenie je prípustné:

• ak sú dve prestávky – každá v trvaní 15 min. alebo
• v prípade troch prestávok – každá v trvaní 10 min. 

Iné rozdelenie prestávky je možné, len ak je schválené podnikovou (celozávodnou) zmluvou. V podnikoch, kde nie je podniková rada, prebieha schvaľovanie na inšpektoráte práce. Časť prestávky musí v každom prípade trvať minimálne 10 minút.

Skrátenie prestávky:

Prestávka môže byť skrátená na najmenej 15 minút v prípade:

• ak je v záujme zamestnancov alebo
• z nutných prevádzkových dôvodov.

Skrátenie prestávky cez jednostranné nariadenie (nariadenie zo strany zamestnávateľa, bez akejkoľvek dohody so zamestnancom) je neakceptovateľné a môže viesť k pokute na strane zamestnávateľa.

Dodatočné prestávky:

Inšpektorát práce môže podnikom, závodom alebo pre určité práce nariadiť dodatočné alebo dlhšie prestávky. Vyskytuje sa to hlavne v prípadoch, keď ide o ťažké (náročné) práce alebo pri práci, ktorá má negatívny vplyv na zdravie zamestnanca.

 

---

Dovolenka

Počas prvých šiestich mesiacov vzniká nárok na dovolenku proporcionálne podľa doby trvania pracovného vzťahu. Od druhého roku má zamestnanec, učeň nárok na dovolenku v plnej výške a to min. 5 týždňov (30 pracovných dní). Po 25 odpracovaných rokoch vzniká nárok na 6 týždňov (36 pracovných dní).

Pracovné dni predstavujú 6 dní v týždni, od pondelka do soboty (vrátane). Ak pracuje zamestnanec pravidelne len 5 alebo menej dní v týždni, nárok na dovolenku zodpovedá pracovným dňom.

K skráteniu nároku na dovolenku v danom pracovnom roku môže dôjsť:

• pri viac ako 30 dňovej vojenskej alebo civilnej službe v referenčnom roku;
• pri materskej alebo otcovskej dovolenke;
• pri neplatenej dovolenke, atď. 

Pracovníci, ktorí majú skrátený pracovný pomer, resp. agentúrni zamestnanci majú rovnaké nároky, ako pri trvalom pracovnom pomere. K bežnému platu (hodinovej mzde) sa im zvykne vyplácať aj 14 plat, čiže práve peniaze na dovolenku.

Dovolenku je potrebné riadne nahlásiť zamestnávateľovi, potrebná je obojstranná dohoda. Zamestnávateľ vám nemôže jednostranne nariadiť dátum čerpania dovolenky – platí to aj opačne. Ak by ste počas dovolenky ochoreli na viac ako 3 dni, nezapočítava sa vám to do čerpania dovolenky. Potrebné je však nahlásiť túto skutočnosť zamestnávateľovi a vydokladovať to samotným lekárskym potvrdením (Krankenstandsbestätigung). Iné ustanovenia a nároky na čerpanie dovolenky sú pri stavebných robotníkoch. Viac informácií sa dozviete aj na stránke BUAK.

 

---

Mzdové podmienky

Mzda, plat sa vo väčšine prípadov vypláca na konci mesiaca, resp. v prvý deň nasledujúceho mesiaca. V niektorých prípadoch, ak sa tak zúčastnené strany dohodnú, je možné vyplácanie mzdy, platu aj v týždňových intervaloch šekom alebo v hotovosti. Platové podmienky sú zachytené v kolektívnych zmluvách. Ak pre váš odbor práce nie je možné uplatniť žiadne kolektívne zmluvy alebo minimálnu mzdu, platí to, čo si dohodnete so zamestnávateľom. Nezabúdajte aj na to, že v takomto prípade je potrebné dohodnúť sa aj na 13. a 14. plate. Rovnako platí, že z dôvodu preukazovania odporúčame mať všetko v písomnej forme!

Ako je to s platovým navýšením v Rakúsku?

Pokiaľ zarábate viac, ako je uvedená minimálna mzda v kolektívnej zmluve, dostanete ročné platové navýšenie len vtedy, ak to bolo dohodnuté stranami v kolektívnej zmluve a máte to dohodnuté v zmluve v prípade nárastu tarifných miezd.

Akú čiastku predstavuje 13. – 14. plat a minimálna mzda?

Minimálna mzda v Rakúsku nie je pevne zakotvená v zákone. Upravuje sa v kolektívnych, resp. podnikových zmluvách (Kollektivvertrag), ktoré sú výsledkom vyjednávaní medzi zástupcami zamestnancov (odborové organizácie) a zástupcami zamestnávateľov (Obchodná komora – Industriellenvereinigung). V samotných kolektívnych zmluvách je zakotvené aj vyplácanie 13. a 14. platu, ako aj iné benefity. 13. plat predstavuje vianočnú prémiu a 14. plat zase dovolenkovú prémiu. Samotná výška je stanovená v závislosti od platnej kolektívnej zmluvy. Jej výška sa však zvykne pohybovať na úrovni jedného mesačného platu. Počas materskej dovolenky, vojenskej alebo civilnej služby vám ale žiadny 13., 14. plat neprináleží. Vyplatenie spomenutých platov je najčastejšie pri 13. plate v novembri (11), decembri (12) a pri 14. plate zase v júni (6) alebo júli (7). Vždy je to zakotvené v kolektívnej zmluve. Okrem iného obsahujú aj tarifné triedy a podobne. Vyplatenie vianočných a dovolenkových odmien je podmienené prácou počas celého roka vo firme. Ak ste nepracovali celý rok, dostanete najčastejšie len patričnú, alikvotnú časť.

Minimálna mzda uvedená v pracovnej zmluve môže predstavovať vyššiu, v žiadnom prípade nie nižšiu mzdu, ako je uvedené v platnej kolektívnej zmluve. Platí to aj v tom prípade, ak ste už podpísali pracovnú zmluvu, prípadne sa dohodli ústne. Ak si nie ste istí minimálnou mzdou, môžete sa obrátiť na členov zamestnaneckej rady, zástupcov odborových zväzov, alebo priamo kontaktovať Komoru robotníkov a zamestnancov (Arbeiterkammer, skratka AK). V neposlednom rade odporúčame nechať si vyplácať mzdu na bankový účet, kde budete vedieť dokázať, aká mzda vám bola vyplácaná, ak by vám zamestnávateľ nevyplácal ani minimálnu mzdu podľa platnej kolektívnej zmluvy a bolo potrebné doplatenie rozdielu.

Nezamieňajte si Urlaubsgeld s Urlaubsentgelt. Urlaubsgeld predstavuje odmenu na dovolenku, t. j. 14. plat a Urlaubsentgelt zase náhradu mzdy za dovolenku, ktorú si zaslúžite počas dovolenky, aj keď v danom okamihu nepracujete.

 

---

Výpovedná doba

Ak nie je stanovené inak, výpovedná doba pri pracovnej zmluve na dobu neurčitú pre zamestnanca predstavuje dobu 1 mesiac (4 týždne). Výpovedná doba pre zamestnávateľa nie je fixne stanovená na 1 mesiac, ale riadi sa podľa dĺžky pracovného pomeru a môže byť od 6 týždňov do 5 mesiacov. Vyššie spomenuté výpovedné lehoty neplatia pre zamestnancov, ktorí manuálne pracujú (agentúrnych zamestnancov). Tam je táto doba podstatne kratšia, niekedy predstavuje časový úsek dvoch pracovných dní. Odporúčam pozrieť si vždy konkrétnu platnú kolektívnu zmluvu.

V každom prípade je potrebné, aby zmluvná strana dostala výpoveď o ukončení pracovného pomeru v akejkoľvek forme (písomná – odporúčame, ústna). Bližšie informácie o výpovedi, vrátane vzorov, vám prinesiem v samostatnom článku.

 

---

Postavenie kolektívnej zmluvy (Kollektivvertrag)

Kolektívna zmluva upravuje nároky, ktoré nie sú zakotvené v zákone. Je to dohoda medzi odbormi (zástupcami na strane zamestnancov) a hospodárskou komorou (zamestnávateľmi). Rakúske odbory uzavrú ročne odhadom 450 kolektívnych zmlúv. Okrem iného sa v kolektívnych zmluvách upravujú peniaze na dovolenku (14. plat), vianočná odmena (13. plat), ako aj ročné zvýšenie mzdy. Ak ste boli doteraz v tom, že je to zákonnom garantované, tak vás musím, žiaľ, sklamať. Nie je to tak. Tieto a ďalšie úpravy sú dojednávané rok čo rok práve v kolektívnych zmluvách alebo v podobných predpisoch medzi odborovými organizáciami zamestnávateľov. V kolektívnych zmluvách je okrem iného upravená výška, ako aj termíny platieb pre 13. a 14. plat.

Vo všeobecnosti platí, čím vyšší je podiel odborárov (zástupcov na strane zamestnancov) v danej oblasti, tým lepšie sú kolektívne zmluvy.

 Kolektívna zmluva a jej špecifiká:

• vytvára rovnaké minimálne štandardy, pokiaľ ide o mzdy a pracovné podmienky pre všetkých zamestnancov v rámci odvetvia;
• zabraňuje tomu, aby zamestnanci nemali (v rámci rovnakého odboru) rozdielne podmienky, a tým vznikali rozbroje;
• vytvára väčšiu rovnováhu síl medzi zamestnancami a zamestnávateľmi;
• zabezpečuje rovnaké podmienky hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami v odvetví. 

Pracovný zákon predpisuje, že aktuálna kolektívna zmluva musí byť v podniku uložená k nahliadnutiu. Informácia o tom, kde sa kolektívna zmluva má nachádzať, stojí v zákonne predpísanom liste zamestnanca (Dienstzettel), alebo pracovnej zmluve (Arbeitsvertrag).

 Kolektívna zmluva a jej platnosť v jednotlivých odvetviach

Ak pracujete v oblasti obchodu, platí pre vás kolektívna zmluva „Kollektivvertrag für Handelsangestellte“. Pokiaľ pracujete napríklad ako elektrikár v elektro firme, platí pre vás kolektívna zmluva „Kollektivvertrag für das Angestellte des Metallgewerbes“. Ak by ste ale pracovali ako elektrikár pre obchodný podnik, platí pre vás kolektívna zmluva „Kollektivvertrag für Handelsarbeiter“.

V konečnom dôsledku to znamená, že minimálna mzda za tú istú prácu, ale pri odlišných firmách, môže byť rozdielna! V pracovnej zmluve, resp. v liste zamestnanca, musí byť vždy zrejmé, ktorou kolektívnou zmluvou sa riadite. 

 

---

Na záver by som vám odporučil mať všetky dohodnuté podmienky vopred písomne stanovené a podpísané. V prípade odlišností je potrebné o tejto skutočnosti neodkladne písomne informovať zamestnávateľa. Verím, že som vás aspoň sčasti usmernil a dopomohol tak k predchádzaniu prípadných nepríjemností.

---

Slovná zásoba, s ktorou sa môžete stretnúť

Na vyhľadávanie odporúčam napísať konkrétne slovo/slovné spojenie (používajte aj mäkčene, dĺžne, ..) v časti „hľadať“.

SLOVENSKÝ NÁZOV	NEMECKÝ PREKLAD
konkurenčná doložka	die Konkurrenzklausel
dlhodobý záväzkový vzťah	das Dauerschuldverhältnis
pracovná povinnosť	die Arbeitspflicht
pracovné prostriedky	die Arbeitsmittel
zamestnávateľ	die Arbeitgeber
zamestnanec	der Arbeitnehmer
začlenenie, zaradenie	die Eingliederung
prijímací pohovor	das Einstellungsgespräch
pracovný pomer, pracovný vzťah	das Arbeitsverhältnis
zabezpečenie dôkazov	die Beweissicherung
stanovenie lehoty	die Fristsetzung
sociálny súd	das Sozialgericht
pracovný súd	das Arbeitsgericht
odchýlka, odchýlenie (od niečoho)	die Abweichung
mzda, odmena	das Entgelt
úprava, napravenie omylu	die Richtigstellung
doporučený list	ein eingeschriebener Brief
zvýšenie mzdy	die Lohnerhöhung
peniaze na dovolenku	das Urlaubsgeld
trinásty plat (vianočné prémie)	das Weinachtsgeld
odborová organizácia (odbor)	die Gewerkschaft
termín platby	der Zahlungstermin
člen odborovej organizácie	das Gewerkschaftsmitglied
súťažné podmienky	die Wettbewerbsbedingungen
pracovný ústavný zákon	das Arbeitsverfassungsgesetz
kolektívna zmluva	der Kollektivvertrag
zmluvný partner	der Vertragspartner
obchodný podnik	das Handelsunternehmen
odstupňovanie, stupňovanie	die Staffelung
zvláštna platba, príplatok (za prácu)	die Sonderzahlung
individuálna pracovná zmluva	der Einzelarbeitsvertrag
náhrada mzdy za dovolenku	das Urlaubsentgelt
výpovedná lehota	der Kündigungstermin
zmluva o dielo	der Werkvertrag
služobná zmluva	der Dienstvertrag
zhotoviteľ	der Werkunternehmer
objednávateľ diela	der Werkbesteller
záruka úspechu	die Erfolgsgarantie
bez predpísanej formy	formfrei
prestávka, oddych	die Ruhepause
nočné príplatky	die Nachtzuschläge
príplatok za sťažené prostredie	die Erschwerniszulage
mzdové účtovníctvo	die Lohnverrechnung
celozávodná zmluva, podniková dohoda	der Betriebsvereinbarung
podniková rada	der Betriebsrat
inšpektorát práce	das Arbeitsinspektorat
prevádzka (oddelenie), závod	die Betriebsabteilung
všedný deň (pondelok – nedeľa)	der Wochentag
pracovný deň	der Werktag
spočítanie	die Zusammenrechnung
nárok na dovolenku	der Urlaubsanspruch
záujmy zamestnancov	die Arbeitnehmerinteresse
materská dovolenka	das Karenzurlaub