Konečne sa vám podarilo nájsť si vhodnú prácu a pred vami leží niekoľkostranová zmluva. Vždy si zmluvu predtým, ako ju podpíšete, dôkladne prečítajte, aby vám vaša nepozornosť neskôr nespôsobila prípadné nepríjemnosti. Nekontrolujte len výšku mzdy, dovolenku a výpoveď, ale prejdite si zmluvu od A po Z. Prinášam vám prehľad kľúčových bodov, ktoré by zmluva mala obsahovať.
Čo je to pracovná zmluva (Vertrag, Einsatzvertrag)?
V pracovnej zmluve je väčšina bodov upravená na základe pracovného práva. Napriek tomu majú zmluvní partneri (zamestnávateľ a zamestnanec) veľkú slobodu pri tvorení obsahu zmluvy ((OR 320 Abs. 1, skr. OR – Obligationenrecht (obligačné právo)). Švajčiarske pracovné právo nešpecifikuje konkrétnu formu pracovnej zmluvy, preto môže byť písomná, ústna, alebo môže mať inú formu.
Ak ale pracovný pomer pretrváva dlhšie ako jeden mesiac, musia byť písomne stanovené minimálne tieto body (OR 330b):
- údaje zmluvných strán;
- začiatok pracovného pomeru;
- náplň práce, platové podmienky;
- príplatky k mzde;
- týždenný pracovný čas.
Táto náležitosť je zo strany zamestnávateľa povinná, obzvlášť v prípade, ak neexistuje žiadna písomná zmluva. Akákoľvek zmena v zmluve musí byť odsúhlasená obidvomi zúčastnenými stranami.
Vo Švajčiarsku je možné natrafiť na tieto pracovné zmluvy:
- Individuálna pracovná zmluva (Einzelarbeitsvertrag);
- Kolektívna pracovná zmluva (Gesamtarbeitsvertrag – GAV);
- Normálna (klasická) pracovná zmluva (Normalarbeitsvertrag).
Individuálna pracovná zmluva
Individuálna pracovná zmluva upravuje práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca. Nemá žiadnu predpísanú formu a môže byť (výnimkou je učňovská zmluva) uzatvorená aj ústne. Napriek tomu je pre obidve zúčastnené strany výhodné mať ju v písomnej forme. Zvláštne úpravy, ako je napr. konkurenčná doložka alebo pravidlá pri nadčasoch, musia byť zakotvené v písomnej podobe zmluvy. Rozlišuje sa medzi zmluvou na dobu určitú (ukončenie po vypršaní lehoty) a neurčitú (ukončenie výpoveďou).
Kolektívna pracovná zmluva
Kolektívna pracovná zmluva je uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom. V nej definujú sociálni partneri, t. j. odbory na strane zamestnancov a zväzy zamestnávateľov minimálne ustanovenia (napr. minimálnu mzdu), ktoré nemôžu byť v rámci individuálnej pracovnej zmluvy nižšie. Rozlišuje sa medzi všeobecne záväznou (odborovou) a všeobecne nezáväznou (len pre členov zväzu) kolektívnou pracovnou zmluvou.
Normálna pracovná zmluva
Normálne pracovné zmluvy sú nariadenia spolku alebo kantónu a upravujú pracovné vzťahy s ustanoveniami o pracovnom čase, dovolenke, výpovednej lehote a podobne. Pre pracovný vzťah v poľnohospodárstve a domácich službách sa normálna pracovná zmluva nevyžaduje. Ustanovenia normálnej pracovnej zmluvy platia priamo v pracovnom vzťahu, pokiaľ nie je v individuálnej pracovnej zmluve dohodnuté inak. Ak v niektorých odboroch, kde nie je žiadna platná kolektívna zmluva, dochádza k opätovnému zníženému vyplácaniu mzdy, ako je v tejto oblasti obvyklé, môžu príslušné úrady zaviesť normálnu pracovnú zmluvu na dobu určitú so stanovením minimálnej mzdy.
Obsahovo by mala pracovná zmluva vo Švajčiarsku spĺňať tieto body:
- zmluvné strany (zamestnanec, zamestnávateľ);
- pracovné miesto;
- popis práce;
- priamy nadriadený;
- začiatok a koniec skúšobnej doby;
- pracovný čas;
- sociálne odvody (AHV, IV, dôchodkový fond, denné poistenie);
- mzda, diéty, 13. plat, bonus;
- dovolenka, sviatky, voľný čas pri osobitných príležitostiach;
- nárok na mzdu pri chorobe a úraze (denné odškodné), prihlasovacia povinnosť;
- vedľajšie zamestnanie, povinnosť získať povolenie;
- skončenie pracovného pomeru, výpovedná lehota;
- zvyšné body v prípade, ak si to bude vyžadovať zákon.
Aké sú v súčasnosti možnosti uzatvorenia pracovnej zmluvy vo Švajčiarsku?
V súčasnosti nie je vo Švajčiarsku fixne stanovená forma pracovnej zmluvy. Môže mať preto túto podobu:
- písomnú,
- ústnu,
- prípadne môže byť uzavretá na základe vykonávania práce.
Písomnú formu podľa švajčiarskeho obligačného práva musí mať okrem iného aj tzv. zmluva na dobu určitú (Temporärvertrag). Je to stanovené na základe práva na sprostredkovanie práce (Arbeitsvermittlungsgesetz – AVG).
V zmluve musia byť uvedené tieto body:
- druh, resp. spôsob vykonávanej práce;
- pracovné miesto, ako aj začiatok, koniec a pracovný čas;
- trvanie práce a výpovedná lehota;
- mzda, eventuálne diéty a prídavky, ako aj odvody do sociálneho poistenia;
- nadčasy, práceneschopnosť, materská dovolenka, úraz, vojenská služba a dovolenka;
- termíny vyplácania mzdy, prídavkov a ostatné.
Napriek skutočnosti, že nie je striktne predpísaná forma zmluvy v písomnom prevedení, odporúčam mať ju vyhotovenú práve v tejto forme z dôvodu prípadného dokazovania dohodnutých podmienok.
1. Ako je to so skúšobnou dobou?
Skúšobná doba (Art. 335b Abs. 1 OR), podobne ako v iných krajinách, slúži na to, aby sa zúčastnené strany pracovnej zmluvy mohli lepšie spoznať a zistiť, či boli splnené všetky očakávania pracovného vzťahu. Počas tejto doby je uľahčená výpoveď; výpovedná lehota je v trvaní 7 dní. Je možné ju ale na základe písomnej dohody skrátiť, napr. na 3 dni. Zákon vymedzuje skúšobnú dobu, ak nie je určené inak, ako prvý mesiac pri pracovnom pomere na dobu neurčitú. V prípade zmluvy na dobu určitú je skúšobná doba tiež prípustná. V tomto prípade musí byť ale písomne dohodnutá. Je možné skúšobnú dobu skrátiť, prípadne predĺžiť na max. 3 mesiace. Ďalšie predĺženie skúšobnej doby nie je prípustné.
Skúšobná doba môže byť predĺžená, ak je zamestnanec práceneschopný (choroba), alebo ak sa naskytol iný relevantný dôvod (povinná vojenská služba, atď.).
Zvláštne ustanovenia má tzv. učňovská zmluva. Tu nemôže byť skúšobná doba kratšia ako jeden mesiac a spravidla netrvá dhlšie ako tri mesiace. Ak sa v učňovskej zmluve neuvedie jej trvanie, platí skúšobná doba v dĺžke tri mesiace. Po skončení skúšobnej doby môže školský podnik so súhlasom kantonálneho úradu a s učňom predĺžiť túto dobu až na šesť mesiacov (Art. 344a Abs. 4 OR.).
Zamestnávateľ sa môže skúšobnej doby aj úplne vzdať.
2. Pracovná doba a nadčasy
Základná týždňová maximálna pracovná doba (Artikel 9 ArG, Artikel 2 ArGV 1) predstavuje:
- 45 hodín za týždeň pre zamestnancov v priemyselných podnikoch, personál v kanceláriách, technických a iných zamestnancov, predavačov veľkých podnikoch v maloobchode;
- 50 hodín za týždeň pre ostatných zamestnancov.
Flexibilná pracovná doba predstavuje:
- V podnikoch, kde je možný pracovný výpadok z dôvodu poveternostných podmienok alebo významných sezónnych výkyvov objemu prác, môže byť maximálna pracovná doba v rozsahu od 45 – 50 hodín predĺžená max. o 4 hodiny za predpokladu, že neprekročí v priemere pol roka.
- Pre zamestnancov s priemerom v rámci kalendárneho roka, 5 pracovných dní v týždni a max. pracovnou dobou 45 hodín platí:
- predĺžená o 2 hodiny, ak v priemere neprekročí 8 týždňov;
- predĺžená o 4 hodiny, ak v priemere neprekročí 4 týždne.
Maximálny denný pracovný čas
Práca v podniku medzi 6.00 hod. – 20.00 hod. je špecifikovaná ako denná práca a práca medzi 20.00 hod. – 23.00 hod. je uvádzaná ako večerná práca.
Práca za nadčas býva ohodnotená buď rovnakou dĺžkou voľna, ak s tým súhlasí zamestnanec, alebo vyplatená formou mzdy. Odškodnenie za prácu nadčas predstavuje príplatok vo výške 25 %.
Podľa „Artikel 17b ArG, 31 ArGV 1 (pracovné právo)“ má zamestnanec, ktorý vykonával dočasne prácu v noci (menej ako 25 nocí za kalendárny rok), nárok od zamestnávateľa na mzdovú prirážku v min. výške 25 %. Zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu v noci pravidelne, majú nárok na kompenzáciu vo výške 10 % z času, počas ktorého vykonávali prácu v noci. Bližšie informácie o práci v noci a práci na zmeny nájdete v spolkovom zákone v bode Art. 16ff ArG.
Práca nadčas je definovaná ako práca, ktorá bola vykonávaná nad rámec maximálnej pracovnej doby za týždeň (45 – 50 hod.).
- Nemôže činiť viac ako 2 hodiny za deň;
- V rámci kalendárneho roka nemôže predstavovať viac ako 170 hod. (pri týždňovej pracovnej dobe 45 hod.) a 140 hod. (pri týždňovej pracovnej dobe 50 hod.).
3. Čas na prestávku
Zamestnávateľ je zo strany zákona (Art. 328 Abs. 1 OR) povinný svojim zamestnancom poskytnúť v rámci práce prestávku.
Pracovný zákon (Arbeitsgesetz) dáva zamestnancom právo na prestávku, kde zákon priamo stanovuje minimálne trvanie prestávky. Trvanie prestávky závisí od dĺžky denného pracovného času.
- Pracovný čas s trvaním viac ako 5,5 hod./15 min.
- Pracovný čas s trvaním viac ako 7 hod./30 min.
- Pracovný čas s trvaním viac ako 9 hod./1 hod.
Zamestnanec má nárok na min. jednu prestávku. Zamestnávateľ môže prestávku rozdeliť len v prípade, ak trvanie prestávky presahuje viac ako pol hodiny.
Podobne ako v ostatných krajinách, aj tu platí, že prestávky nie sú zahrnuté v pracovnom čase a nie sú zaplatené.
Obedňajšia prestávka:
Obedňajšia prestávka je zahrnutá tiež do prestávky, keďže došlo k prerušeniu pracovného výkonu. Ak pracujete napr. 8 hodín, máte nárok len na jednu prestávku v trvaní pol hodiny. Výnimkou je, ak pred alebo po prestávke pracujete ešte na skrátenú pracovnú dobu dlhšiu ako 5,5 hod., vtedy máte nárok na dodatočnú prestávku v trvaní 15 min.
Zmluvná dohoda:
Vo Švajčiarsku je možné v zmluve zachytiť rôzne adaptácie prestávok:
- dlhšie prestávky
- viaceré prestávky
- odškodnené prestávky
Neexistuje žiadny zákonný nárok, ktorý by reguloval prípadné dodatočné dohody, písomné alebo ústne.
Ako je to v tehotenstve:
Tehotné ženy od 4. mesiaca tehotenstva majú zákonný nárok na krátke prestávky v trvaní 10 min. každé dve hodiny. Tehotné ženy od 6. mesiaca tehotenstva môžu cez deň pracovať len 4 hodiny.
4. Dovolenka
Minimálna dovolenka sa riadi podľa zákona Art. 329a OR a stanovuje ju takýmto spôsobom:
- do 20 rokov predstavuje nárok na 5 týždňov v roku;
- pre ostatných zamestnancov predstavuje 4 týždne.
V kolektívnej, individuálnej a normálnej pracovnej zmluve môže byť zakotvený aj väčší nárok na dovolenku. V kolektívnej a individuálnej pracovnej zmluve býva často pre zamestnancov od 50 rokov a pre zamestnancov s odpracovanými viacerými rokmi nárok na dovolenku v rozsahu 5 – 6 týždňov.
Dovolenku nie je možné opakovane predlžovať. Nárok na nevyčerpanú dovolenku sa premlčí po 5 rokoch.
Dovolenka v rámci daného roka musí mať trvanie min. dva nepretržité týždne. Počas trvania pracovného pomeru nie je možné dovolenku vyplatiť alebo inak odškodniť. Platí tzv. „Ferienabgeltungsverbot“, zákaz vyplatenia dovolenky. Táto podmienka nemusí byť splnená pri zamestnávaní cez agentúry. Nárok na dovolenku môže byť za určitých podmienok znížený.
Kedy si môžete vyčerpať dovolenku, je vždy na obojstrannej dohode. Zamestnávateľ ani zamestnanec si nemôžu jednostranne určiť, kedy chcú ísť na dovolenku.
Zamestnanec má nárok na plat v rámci dovolenky. Tento nárok vzniká vtedy, ak uchádzač o zamestnanie nepracuje ako agentúrny zamestnanec, vtedy bývajú tzv. „dovolenkové peniaze“ zahrnuté do hodinovej mzdy.
5. Mzdové podmienky
Mzda, resp. plat (Gehalt) býva za normálnych okolností vyplácaný na konci každého mesiaca k 25. dňu v mesiaci. Nie je to ale pevne stanovené, vždy závisí od platnej zmluvy a dohodnutých podmienok. V niektorých prípadoch, napr. pri agentúrnych zamestnancoch, je vyplácanie mzdy stanovené aj na týždňovej báze. V rámci daného mesiaca by ste mali dostať aj tzv. Lohnabrechnung, čiže výplatnú listinu (pásku), kde máte podrobne rozpísaný celý váš mesiac.
Mzda, ktorú máte uvedenú v rámci zmluvy, je uvádzaná ako hrubá mzda (Bruttolohn). Predstavuje mzdu bez odčítania zrážok na dane. Čistá mzda (Nettolohn) predstavuje hrubú mzdu, odčítanú od povinných zrážok. Tematike výplatných pások sa budem zaoberať v samostatnom článku, kde si podrobne vysvetlíme všetky skratky, zrážky, prípadne inú zaužívanú terminológiu.
Vo Švajčiarsku v súčasnosti neexistuje žiadna celoštátna minimálna, resp. priemerná mzda. V niektorých kantónoch existuje tzv. mzdová spodná hranica (Lohnuntergrenze). Výnimkou je napríklad kantón Neuenburg, kde bola v roku 2014 stanovená min. mzda na 20 CHF/h/brutto. Výšku mzdy je preto potrebné stanoviť ešte pred podpisom pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom. V rôznych odvetviach a podnikoch platia kolektívne zmluvy (Gesamtarbeitsverträge – GAV). V kolektívnych zmluvách, dohodnutými medzi odbormi a zamestnávateľmi, sú ustanovenia okrem iného minimálnej mzdy, mzdových náhrad, dovolenky, pracovného času a výpovednej lehoty. Momentálne len niečo málo cez polovicu zamestnancov je vo Švajčiarsku chránených kolektívnymi zmluvami.
Vianočná odmena alebo inak 13.plat
13. plat je v dnešnej dobe pevnou súčasťou väčšiny pracovných zmlúv. Je ročnou náhradou zamestnanca a predstavuje tak mzdu. Základom pre výpočet je normálna mzda, nemusí však predstavovať výšku mesačnej normálnej mzdy. Výška, vyplatenie, spôsob vyplatenia a podobne sa dojednáva v zmluvných podmienkach, alebo je už priamo zakotvená v kolektívnej zmluve. Vo Švajčiarsku vládne tzv. zmluvná sloboda (Vertragsfreiheit) na obsahovú náplň pracovných zmlúv. Preto neexistuje žiadny zákonný nárok na 13. plat. Zmluvní partneri sa ale môžu v rámci pracovnej zmluvy na 13. plate dohodnúť. V takomto prípade je vám 13. plat zamestnávateľ povinný vyplatiť. Odporúčam, aby ste si tento plat zmluvne dohodli ešte pred nástupom do zamestnania. Pokiaľ pracujete v oblasti, kde táto povinnosť vyplýva z kolektívnej zmluvy, potom vám nárok vzniká bezodkladne. Vyplácaný býva v mesiacoch november alebo december, prípadne polovica v júli a druhá polovica v decembri. Agentúrni zamestnanci majú 13. plat štandardne vyplácaný v rámci hodinovej mzdy.
6. Výpovedná doba
Výpovedná doba, resp. lehota má za cieľ, aby v prípade výpovede buď zo strany zamestnávateľa, alebo rozhodnutím zamestnanca vznikol práve zamestnancovi čas na prípadné nájdenie nového pracovného miesta. Lehota v skúšobnej dobe začína plynúť v deň doručenia výpovede.
Ak nie je v zmluve uvedené inak, môže byť výpoveď podaná aj ústne. Z dôvodu preukazovania však odporúčam výpoveď podať v písomnej forme a zaslať doporučene. Pri odovzdaní výpovede si nechajte jednu kópiu podpísať. Výpovedná lehota začína plynúť až po jej prijatí zo strany zamestnávateľa.
V prípadoch, kde nie je vytvorená žiadna písomná forma pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy sa výpovedná lehota riadi Obligačným právom (Obligationenrecht, OR). Stanovuje:
- 7 kalendárnych dní počas skúšobnej doby (ľubovoľný deň);
- 1 mesiac v rámci prvého pracovného roka (na konci mesiaca);
- 2 mesiace – od 2 do 9 pracovných rokov (na konci mesiaca);
- 3 mesiace – od 10 pracovných rokov (na konci mesiaca) ;
- Zmluvy na dobu určitú končia dohodnutým termínom. Výpoveď pred skončením pevne stanovenej doby platnosti zmluvy nie je pri pracovnom vzťahu na dobu určitú možná, ibaže by bolo v zmluve stanovené inak.
Ochrana pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa pozostáva z doby, kedy je zamestnanec na vojenskej službe, civilnej vojenskej službe alebo civilnej ochrane, chorobe, úraze a tehotenstve. V tomto období vám zamestnávateľ nemôže dať výpoveď. Iné je to zo strany zamestnanca, ktorý môže podať výpoveď zamestnávateľovi aj v tomto období.
Ak pracujete ako „Temporär“, váš zamestnávateľ, t. j. agentúra môže podľa zákona upraviť výpovedné lehoty. Je potrebné, aby ste mali písomnú pracovnú zmluvu (Einsatzvertrag) už pred nástupom do zamestnania a rámcovú pracovnú zmluvu (Rahmenarbeitsvertrag). V týchto dokumentoch býva zachytená aj výpovedná lehota, ktorá môže byť stanovená takto:
- Počas prvých 3 mesiacov môže byť výpovedná lehota najmenej 2 pracovné dni. Tieto 2 pracovné dni platia ako pre vás, tak aj pre agentúru;
- V období od 4 do 6 mesiacov predstavuje lehotu najmenej 7 dní;
- Od 7 mesiaca predstavuje lehotu 1 mesiaca.
Na základe dohody môžu byť spomínané lehoty aj dlhšie, t. j. v rámci prvých 3 mesiacov 2 týždne a podobne.
7. Postavenie kolektívne zmluvy (Gesamtarbeitsvertrag)
Kolektívna pracovná zmluva je pre zamestnancov vo Švajčiarsku garanciou dobrých pracovných podmienok. Je to zmluva medzi odbormi na strane zamestnancov a zväzom zamestnávateľov. Zmluvní partneri, ktorí uzavrú kolektívnu zmluvu, sú nazývaní aj sociálni partneri.
Kolektívna zmluva je zväčša uzatváraná na dobu určitú. Počas tejto doby sú ustanovenia v tejto zmluve povinné pre zmluvných partnerov, t. j. zamestnávateľov a zamestnancov, pre ktorých je táto zmluva platná.
V rámci tejto zmluvy sa upravujú aj takéto podmienky:
- platové podmienky, 13. plat, odškodnenia;
- mzdová náhrada z dôvodu choroby, materskej dovolenky a vojenskej služby;
- dovolenka;
- pracovný čas;
- ochrana pred výpoveďou;
- iné.
Pokiaľ pracujete v odbore, kde nie je platná kolektívna zmluva, potom sa riaďte všeobecne záväznými predpismi, prípadne zmluvne dohodnutými skutočnosťami.
Zhrnul som sedem bodov, ktoré bývajú kľúčové ešte predtým, ako podpíšete zmluvu. Odporúčam, aby ste si ich poriadne preštudovali, prípadne sa poradili s niekým, kto má v tejto oblasti väčšie skúsenosti a dokáže vám zodpovedať vaše otázky.
Nezabudnite mať všetky dokumenty vyhotovené v písomnej forme, vytvorenú aspoň jednu kópiu originálu a v budúcnosti tak predídete prípadným nepríjemnostiam.
Slovná zásoba, s ktorou sa môžete stretnúť
Na vyhľadávanie odporúčam napísať konkrétne slovo/slovné spojenie (používajte aj mäkčene, dĺžne, ..) v časti „hľadať“.
| SLOVENSKÝ NÁZOV | NEMECKÝ PREKLAD |
|---|---|
| značný, hlavný | wesentlicher |
| prejednávanie zmluvy | die Vertragsverhandlung |
| povrchne prezrieť | überfliegen |
| hľadajúci pomoc, podporu | der Ratsuchende |
| zákaz konkurencie | das Konkurenzverbot |
| pracovná, profesná | berufliche |
| dvojzmyselnosť, dvojzmysel | die Zweideutigkeit |
| ľahkomyselný, nerozvážny | leichtfertig |
| predpísaný | vorgeschrieben |
| individuálna pracovná zmluva | der Einzelarbeitsvertrag |
| formálne ustanovenie, predpis formy | die Formvorschrift |
| zvláštne úpravy | die Sonderregelungen |
| všeobecne záväzný | allgemein verbindlich |
| nariadenia | die Erlasse |
| uzavretie zmluvy | das Zustandekommen der Vertrages |
| výpovedná lehota | die Kündigungsfrist |
| zmluvné strany | die Vertragsparteien |
| vedľajšie zamestnanie | die Nebenbeschäftigung |
| povinnosť získať povolenie | die Bewilligungspflicht |
| maximálna pracovná doba | die Höchstarbeitszeit |
| pracovný výpadok | der Arbeitsausfall |
| denná práca | die Tagesarbeit |
| východisková poloha | die Ausgangslage |
| pracovný úväzok | das Arbeitspensum |
| zmluvná dohoda | die vertragliche Vereinbarung |
| premlčaný | verjährt |
| priemerná mzda | der Durchschnittslohn |
| minimálna mzda | der Mindestlohn |
| mzdová náhrada | die Lohnfortzahlung |
| zmluvná sloboda | die Vertragsfreiheit |
| zníženie, krátenie mzdy | die Lohnkürzung |
| z dôvodu preukazovania | aus Beweisgründen |
| doporučeným listom | per Einschreiben |
| ochrana pred výpoveďou | der Kündigungsschutz |
| zväz zamestnávateľov | der Arbeitgeberverband |
