Výplatná páska v Nemecku – PRÍJMY

Výplatná páska je jedným z najdôležitejších dokumentov zamestnanca. Som si vedomý toho, že nie všetky skratky a použité slovné spojenia sú pre vás zrozumiteľné, preto som pripravil podrobný prehľad, kde sa vám pokúsim v troch po sebe idúcich článkoch priblížiť to najdôležitejšie z časti príjmy, dane a odvody.

Rozdiel medzi „Lohnabrechnung“ a „Gehaltsabrechnung“

V Nemecku sa stretnete v závislosti od druhu zamestnania s dvomi zaužívanými pojmami, medzi ktorými je zásadný rozdiel. Sú nimi Lohn a Gehalt. Zámerne ich nebudem prekladať, aby nedošlo k zámene. Pri Lohn zamestnanca vyplácajú podľa počtu odpracovaných hodín, t. j. mesačná výplata sa môže meniť podľa toho, koľko skutočne odpracuje. Na druhej strane Gehalt je pevne stanovená suma vyplácaná mesačne, nezávislá od počtu odpracovaných hodín.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi podľa § 108 GewO (Gewerbeordnung) vystaviť výplatnú pásku po každom odpracovanom mesiaci.

Obsah a štruktúra výplatnej pásky

Konkrétny obsah a štruktúru výplatnej pásky upravuje zákon v § 108 ods. 3 veta 1 GewO (Gewerbeordnung). Vo väčšine prípadov býva rozdelená do troch častí.

Záverečná časť

• bankové údaje zamestnanca
• celková suma zaplatená zamestnávateľom
• potvrdenie o zárobku

V prvej časti trojdielneho seriálu sa povenujem príjmom. Čo všetko patrí do tejto časti, aké máte nároky a ktorý zákon je v tomto smerodajný? Ešte predtým však zdôrazním, že samotná problematika je pomerne zložitá a v článku vyzdvihnem predovšetkým hlavné body, o ktorých by ste mali mať prehľad. V prípade, ak potrebujete viac informácií, odporúčam nahliadnuť do konkrétnych zákonov, prípadne mi položte priamo svoju otázku tu na portáli.

Základná zložka mzdy

Základnou zložkou mzdy je cena práce, ktorá je definovaná buď ako násobok hodinovej mzdy a odpracovaných hodín (Lohn), alebo sa stanovuje mesačne fixne (Gehalt). S akou minimálnou mzdou môžete počítať, definuje zákon „Arbeitnehmer-Entsendegesetzes/zákon o vyslaných pracovníkoch (AEntG)“ a Arbeitnehmerüberlassungsgesetzes/zákon o dočasnom zamestnaní (AÜG) na základe všeobecne záväzných kolektívnych zmlúv a nariadení podľa § 11 AEntG a § 3a AÜG.

Príspevky a príplatky na základe pracovného práva

Pomerne často sa na internete (nevynímajúc sociálne siete) stretávam s otázkou o nároku a výške príspevkov a príplatkov v Nemecku. Mám nárok na príplatky za nadčas, dovolenkové príplatky a pod.? Ak áno, v akej výške?

Prehľad najčastejšie vyskytujúcich sa príspevkov a príplatkov:

• príplatok za prácu nadčas
• príplatok za prácu cez sviatok
• príplatok za prácu v dňoch pracovného voľna
• zákonný nočný príplatok

Príplatok za prácu nadčas

V Nemecku sa stretnete s dvomi ľahko zameniteľnými pojmami, ktoré pri laickom preklade môžu vyznieť rovnako. Aký je teda rozdiel medzi „Überstunden“ a „Mehrarbeit“?

Pojem „Überstunden“ sa týka pracovného času nad rámec toho, čo je stanovené v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. Napríklad: o práci nadčas hovoríme vtedy, ak zamestnanci, ktorí majú zmluvne dohodnutých 40 hodín týždenne, odpracujú až 45 hodín týždenne.

Pojem „Mehrarbeit” znamená prekročenie zákonom stanoveného pracovného času, aký je uvedený v pracovnom zákone „Arbeitszeitgesetz (ArbZG)“.

Zvláštnosťou je, že pojem príplatok za prácu nadčas nie je v zákone zakotvený. V minulosti to potvrdil aj Spolkový pracovný súd. Nároky na príplatok za prácu nadčas sú stanovené v pracovnej zmluve alebo sú zakotvené v tzv. kolektívnej zmluve o verejnej službe (TVöD). Výška príplatku sa zvykne pohybovať medzi 15 – 40 % hodinovej mzdy. Niekedy je namiesto príplatku možnosť voľby voľného dňa (resp. časti dňa). Ale zamestnanec musí s týmto návrhom súhlasiť. Nie je možné jednostranné nariadenie zo strany zamestnávateľa. Menej pozitívnou správou je, že takýto príplatok podlieha zdaneniu. Zákon o dani z príjmov (EStG) oslobodzuje od dane len prácu v nedeľu, počas štátnych sviatkov a v noci, ale aj to iba do určitého percenta.

Príplatok za prácu cez sviatok

Mnohí z vás sa určite potešia, keď pripadne sviatok na deň v pracovnom týždni. Niektorí aj napriek tomu, že je sviatok, no musia pracovať. Zvláštnosťou je, že na príplatok za prácu cez sviatok neexistuje žiadny zákonný nárok. Rozhodol o tom už v roku 2006 aj Spolkový pracovný súd.

Nárok vám vzniká len v prípade, ak je to zakotvené v pracovnej zmluve alebo v príslušnej kolektívnej zmluve. Istý nárok za prácu cez sviatok, ktorý pripadne na pracovný deň, a za prácu v nedeľu však máte.

Podľa § 11 ods. 3 ArbZG je zamestnávateľ povinný poskytnúť vám náhradný deň odpočinku do ôsmich týždňov od vzniku nároku.

Napriek skutočnosti, že na príplatok za prácu cez sviatok sa nevzťahuje žiadna zákonná povinnosť pre zamestnávateľa, mnohí zamestnanci dostávajú príplatok vychádzajúci zo zmluvných dojednaní. Spravidla to nepresahuje 25 % základnej mzdy (na Štedrý deň to predstavuje 50 %) práve z dôvodu oslobodenia príplatkov od dane.

Príplatok za prácu v dňoch pracovného voľna

Na rozdiel od príplatku za prácu nadčas a za prácu cez sviatok vám v prípade práce cez nedeľu vzniká zákonný nárok na voľno, ale nie na príplatok ako taký.

Zaoberá sa tým zákon o pracovnom čase (ArbZG), a to počnúc § 9 „nedeľa a sviatok“. Ako som spomenul vyššie, zamestnávateľ vám musí za odpracovanú nedeľu poskytnúť náhradný deň odpočinku. Nárok na príplatok máte za istých podmienok, medzi ktoré patrí klauzula v pracovnej alebo kolektívnej zmluve.

Zákonný nočný príplatok

Nočný príplatok môže byť vo forme peňažnej alebo vo forme náhradného voľna. Nárok vzniká, ak ide o pracovný čas, medzi 23 a 6 hodinou. Aby vám vznikol nárok, musíte v tomto časovom horizonte pracovať pravidelne (min. 48 dní v roku) najmenej 2 hodiny.

Nočný príplatok alebo náhradné voľno za hodiny odpracované medzi 23 a 6 hodinou stanovuje zákon o pracovnom čase podľa § 6 ods. 5 (ArbZG).

V zákone sa uvádza:

• V prípade, ak neexistujú žiadne kolektívne zmluvy, zamestnávateľ musí poskytnúť pracovníkovi primeraný počet platených dní voľna za hodiny odpracované v noci alebo primerané zvýšenie hrubej mzdy, na ktorú má nárok.

Slobodu rozhodovania medzi príplatkom a platenými dňami voľna má zamestnávateľ len vtedy, ak nebolo inak zmluvne dohodnuté. Ak sa zamestnávateľ rozhodne pre príplatok, mal by predstavovať 25 % (v niektorých prípadoch môže byť vyšší alebo nižší) hrubej hodinovej mzdy. Základom výpočtu na nočný príplatok je aktuálna minimálna mzda.

Vianočný a dovolenkový bonus alebo 13. a 14. plat

Na úvod je potrebné si uvedomiť, že nie každý zamestnávateľ vypláca 13. a 14. plat. Rovnako ako pri príplatkoch ani v tomto prípade nevzniká na vyplatenie 13. a 14. platu zákonný dôvod. Kľúčovými sú opäť pracovná a kolektívna zmluva. V Nemecku vyše polovica zamestnancov dostáva vianočný bonus, ktorého výška je závislá predovšetkým od pohlavia, oblasti a dojednaných kolektívnych zmlúv.

Vyplácanie vianočného bonusu je zvyčajne datované na koniec novembra, dovolenkový bonus vás zas poteší v máji alebo júni.

Výšku vianočného bonusu neupravuje žiadny zákon. Väčšinou závisí od odvetvia, zvyklostí firmy a dĺžky pôsobnosti v danej firme. Vianočný ani dovolenkový bonus nie sú oslobodené od dane a príspevkov na sociálne poistenie.

Na záver prvej časti vám odporúčam pred podpísaním zmluvy si ju dôsledne skontrolovať, lebo, ako ste mali možnosť čítať, len máloktoré príplatky sú zakotvené v zákonne. Opierajú sa predovšetkým o platné kolektívne a pracovné zmluvy. Držte sa slovenského porekadla: Dvakrát meraj, raz strihaj.